Jánošík
Ján Hrušovský
Román, ktorý spracováva známu legendu o Jurajovi Jánošíkovi, rodákovi z Terchovej, sa začína zásnubami panny Zuzanky, dcéry potomka Pongráca, s barónom Štefanom Révayom z Mošoviec. Dôvodom zásnub je ochrana rodiny Pongrácovocv pred úžerníkmi. Panna Zuzanka sa však na svojich zásnubách zahľadí do mladého sedliackeho chlapca Ďurka Jánošíka, študenta teológie v Trnave. Po nesmelých pohľadoch sa Ďurko stretol s pannou Zuzankou na terase, kde mu začali víriť v hlave myšlienky o zanechaní teologických štúdií. 82-006-67... celý text
Přidat komentář
* - A tá tvár sa vynorila z hĺbky jarmočného voza, odkiaľ vzápätí vyskočili ďalší chlapi. Keby bol Surovec vo svojom ináč dosť pestrom živote videl raz leva, k čomu, pravda, dosiaľ ešte nikdy nemal príležitosti, bol by usúdil, že tvár neznámeho má mnoho podobného s tvárou tejto šelmy. Za tvárou sa vynorili i plecia a tie boli také, že celkom vyplnili šírku voza.
- Ejha, - zamrmlal uznale Surovec, - to už hej.
A keď už boli i plecia, ktoré by robili česť každej gorile, vonku, leteli za vyhodenými zbojníkmi i ukoristené valašky.
- To sme teda ako zajatí! - zrúkla táto strašná tvár, keď sa trochu poobzerala.
- Áno, tak nejak... - zakašľal rozpačite Surovec, nevediac odpútať svoj pohľad od tejto čudesnej tváre. V tejto chvíli sa cítil Surovec takým maličkým, že keby bol ten hrozný neznámy s levou tvárou zareval na nich: ,,Ste zajatí!", bol by mu tiež celkom iste odpovedal: ,,Áno, tak nejak..." -
Nemôžem hodnotiť inak ako za päť hviezd. To je iná nostalgia! Knihu som prečítal veľakrát.
Mám ju skutočne rád.
Ja viem, román sa nedrží verne histórie (okrem základných faktov), Jánošík je tu zidealizovaný, romantický hrdina, postavy sú klišovité... Ale je to príjemné (a ako haki34 výstižne napísala rozprávkové) čítanie bez potokov krvi a spermatu.
knihobudková..resp. myslím si, že zo slovenskej knihobudky, kde sa dá aj dobrovoľne prispieť na záchranu ďalších knižiek pred "vyhodením"...
a dokonca mám pocit, že už som ju kedysi čítala..Nejdem sa vyjadrovať k historickým súvislostiam - hrubé línie autor určite dodržal. Vsunul osudovú milostnú líniu Jánošíka a Zuzany Révayovej...a celkovo vytvoril odpočinkovú knihu, obsahujúcu všetko dôležité, podanú odľahčeným, rozprávkovým tónom, i keď obsah a posolstvo a zobrazené utrpenie poddaných teda patrí do kategórie drámy ba miestami aj hororu. (dívať sa na ubitie rodiča na smrť pred očami detí - a to sú naše dejiny...nie vojnové zločiny niekde ďaleko v zahraničí...znásilňovania, vraždy, krádeže...ktorých obeťami boli aj naši predkovia..)
Čítala sa veľmi dobre a ilustrácie Igora Rumanského mi "sadli"...túto veru zatiaľ do obehu knihobudkou vracať nebudem...
Autorovy další knížky
1977 | Jánošík |
2000 | Muž s protézou: Prípad poručíka Seeborna |
1995 | Miesto v príbehu |
1956 | Pompíliova Madona |
1974 | Pohroma |
Vďaka debate s priateľkou toť z DK (helou, webko má) som si na túto knihu spomenul.
Čítal som ju ešte čoby decko školopovinné a tuším, že sa podarilo aj 2x. Zromantizovaný príbeh nášho Ďuriho je tu poňatý pomerne akčne, občas sa objaví aj nejaké to násilie či krutosť - aj keď bez zbytočných detajlov. Na druhej strane tu máme lásku, dobrodružstvo a humor. A tú, predomnou spomínanú, rozprávkovosť. Presne tak, ako si to správny národný hrdina zaslúži. Fakty si hľadajte inde. Tu hráme na hrdinskú nôtu. A hlavne, na domácej pôde ;)).