Jarná pieseň (najkrajšie básne)
Janko Kráľ
"Divný Janko" slovenskej romantickej poézie je dodnes v mnohom neprekonanou osobnosťou našich literárnych dejín vôbec. Výber obsahuje ukážky z najlepšej Kráľovej lyriky (revolučnej i osobnej), baladickej tvorby (na ľudové námety i sociálne témy), veršované poviedky i esejisticky zakompovanovanú korešpondenciu.
Přidat komentář
Autorovy další knížky
| 1957 |  Balady |
| 1952 |  Moja pieseň |
| 2007 |  Jarná pieseň (najkrajšie básne) |
| 2011 | Překlady III – Sedm romantiků |
| 2013 | Zakliata panna vo Váhu a divný Janko |
V 19. storočí...
"Poklady tatranské sú široko známe,
lakomec si na nich roky rozum láme."
Medzitým v 21. storočí si už čítame o kvantitatívnej práci veľkých developerov, ktorí rozum potratili v 20.storočí a dnes máme naše tatranské poklady zohyzdené na vyšší level krásy...
Inak Janko Kráľ je dobrá oddychovka, pekné má básne, odporúčam... Sám dokonca radí, aby sme nechodili do ulíc pre peniaze, ako to robievajú pravidelne učitelia, ale pre nátisk... "Nehľaďme na škodu, na zisk; tam sa spojme, kde je nátisk"... To sa presne deje po celom svete v súvislosti s tým, že si politika zobrala vírus ako prostriedok na údržbu, či akýsi inventár moci. Poďme to však ukončiť niečím príjemným, čo sa každý rok opakuje bez ohľadu na politiku, vírusy a správanie ľudí.
Slnce jarné svieti na šíre krajiny –
máj zafarbil lúky, rozosial kvetiny,
dal hlas dolám, sadu, háju zelenému,
hora sa ozýva k brehu lipovému,
poľana k poľane, dolina k doline .
život na vystátej vychádza rovine
a v bezčetných tvárach rozľahlosť preniká,
vietor príjemného robí prostredníka,
čo z blízkeho lesa veje, pofukuje
a rovne s vrchami, hoľami spojuje.
Prírody rozkošnej tajomná moc volá
vyliezť z klietok mestských do šíreho poľa,
kde oko, kde srdce hájik nasycuje
a po rovni šírej jarný vietor duje.
Jar táto pamätná bude pre národy,
zore splameneli občianskej slobody. (Šahy)