Jedenáste prikázanie. Do nízkej hory hromy nebijú

15.11.2022

Pred desaťročiami som videla dielo sfilmované, teraz som si vychutnala román v knižnej podobe. Dej odohrávajúci sa v ťažkom, ale krásnom prostredí gazdovských dvorov, poznačený tieňom oboch vojen a potom združstevňovania. Na jednej strane rekvirovanie pôdy a hospodárskych zvierat, na druhej strane rušenie nádenníckej práce a paholčenia. Neudržateľný technický pokrok, valcujúci poctivú a ťažkú prácu ľudských rúk. V každom období a podmienkach existujúca láska, rodiaci sa nový život, ale tiež nenávisť, neoblomná hrdosť a povýšenosť. A tak má takmer každá postava románu svoj protiklad. Krásna ovdovená gazdiná z Podkosu a paholok Šimon, ktorý našiel odvahu sa jej vzoprieť. Bývalý richtár Beňák, ktorého sú navyknutí nasledovať takmer všetci obyvatelia Drienkoviec a agitátor Benčík, oháňajúci sa uzneseniami zjazdu v zmysle - buď vôľa moja.
Úryvok: " Obilie v drienkovskom a okolitých chotároch pod júlovými lúčmi rýchlo dozrievalo. Ľahký južný vánok vlnil hladinu klasov, ktoré sa obracali k slnku raz jednou, raz druhou stranou. A tu, jedného skorého rána, sa ozvalo z Podkosu jemné klepkanie kladivka na babku. Benjamín Guban koval kosu. Voľakedy by to nebolo bývalo nič znamenalo. Ale v týchto dňoch, keď sa z polí čoraz naliehavejšie ozývalo prepeličie: -Poďte žať! Poďte žať! - znelo klepkanie z Podkosu ako vzrušený klepot nedočkavého srdca. "