Jsem Paula
Ondrej Štefánik
https://www.databazeknih.cz/img/books/47_/474284/bmid_jsem-paula-nHV-474284.jpg
3
26
26
Paula syna probudí uprostřed noci. Aby ho objala, aby mu řekla, že ho miluje. Pak Davidovu fotku zveřejní na facebooku. Své dítě prožívá skrze lajky a komentáře ostatních. Stupňuje se napětí mezi skutečností a očekáváním. Nekompromisně realisticky´ román slovenského copywritera Ondreje Štefánika je vy´povědí o době, již právě teď žijeme. Její chorobné symptomy popisuje autor nemilosrdně, skepticky a s jistou dávkou cynismu. Přesto, nebo právě proto je román Jsem Paula po okraj plny´ humoru a chytry´ch i překvapivy´ch postřehů. Autor s bravurní lehkostí popisuje rozklad starého světa, kterého si stále nechceme všimnout. „Ale tvůj syn posílá dopisy Hitlerovi! Do prdele, vždyť je děcko! Ať si pro mě za mě myslí, že vítr je prd jednorožce, ale nemůže si přece dopisovat s Hitlerem jen proto, že mu to tvůj nemocný fotr přikázal. Jasně že se pak budí kvůli zlým snům. Dochází ti, co mu namluvil? Hitler je podle tebe v pohodě na rozvíjení fantazie?“ „Dětský svět je takový. Plný hobitů,“ reagovala Paula tichým hlasem, ignorujíc manželův nával zuřivost. A hlavně kauzu Hitler považovala za dávno uzavřenou. Stalo se to už dávno. (Ondrej Štefáník, Jsem Paula)... celý text
Romány Literatura slovenská
Vydáno: 2021 , Větrné mlýnyOriginální název:
Som Paula, 2016
více info...
Přidat komentář
tolko negativneho v jednej knihe aby clovek pohladal. asi to ma byt skutocne odraz jednej doby, generacie, ale pre mna je to ako jed odkvapkavajuci z kazdej jednej strany....zaujimave....otravne....
Opäť slovenský absurdizmus ("magické-realizačnô")- slovenskí autori tento žáner používali veľmi často v predchádzajúcom režime (predstavy, sny, surreálne rozhovory a príhody, atď.)- a vcelku, mne tento štýl veľmi nesedí.
Som aj prekvapená, že mladý autor v takomto štýle píše, a ešte viac som prekvapená, že táto kniha získala aj vysoké literárne hodnotenie na Slovensku.
Popis rozkladu rodiny, začínajúci psychický problém u hlavnej postavy, a potom ten zvláštny koniec, alebo kniha Pauly, alebo, čo to malo zobrazovať...(viď SPOILER)
*SPOILER*
Pochopila som to tak, že sme urobili veľkú kružnicu, a na konci sa dostaneme na začiatok- presne do okamihu ich spoznania, spoznania Pauly a manžela. Takže, celý čas nás autor smeroval k tomu, že Paula sa mala dať dokopy so spisovateľom, lebo práve takto vychádzali algoritmy najideálnejšieho vzťahu, a ku koncu prídeme na to, že sa všetko skončilo tak, ako sa malo skončiť, a to vzťahom Pauly a jej manžela.
Veľmi som sa na knihu tešila, mám rada nové slovenské veci a začiatok si ma podmanil. Kvalita, napätie i literárne prevedenie myšlienky dosť klesali na kvalite a ten koniec to úplne zničil, ten ma vyslovene nebavil. Každopádne v úvode som sa s niektorými výrokmi tak stotožnila, možno ako celá táto generácia ľudí zakladajúcich rodiny a upadajúcich v nádeji.
Knihu som si požičal v knižnici, dosť ma prekvapilo, že ju mali, lebo ide o čerstvého víťaza Anasoft Litera a tak som bol veru zvedavý, čo odborníci ocenili najvyššie... Nuž, hneď po prvých stránkach som vedel, že kniha nie je napísaná pre mňa.... Hlavná postava, Paula? Sympatická či nesympatická? Asi skôr prípad pre psychiatra, v najlepšom prípade pre psychológa, podobne ako jej otec, hm... Prvú časť som prelúskal v podstate v pohode, nejak veľmi som pritom netrpel. Čo však nemôžem konštatovať o druhej časti. Musím sa priznať, že som ju nedokázal prečítať a to sa pokladám za pomerne otrlého čitateľa, ktorý už má za sebou všeličo, hm... Pre mňa bola teda druhá časť nesmierna otrava, nuda. Nedokázal som sa prinútiť, aby ma to začalo zaujímať. Ohromne únavné. Literárna masturbácia. Asi sa budem odteraz víťazom Anasoft Litery vyhýbať, s výnimkou Pavla Vilikovského a Ballu. Samozrejme na záver tohto úžasného komentára musím obligátne dodať, že nevylučujem ani tú možnosť, že tomu vôbec nerozumiem a som len obyčajný povrchný primitív a tieto vrcholné literárne bakchanálie nedokážem tým pádom oceniť. Je to možné, prečo nie? Každopádne, nech si to číta, kto chce. Kto to vydrží. Česť práci (a robote pokoj).
paula odkrýva (až mrazivo) krízu doby a vzťahov, priepasti vytvorené medzi ľuďmi, vyčerpanosť ľudského ducha..miestami ma desilo ako autenticky to autor dokázal opísať
Paula je aká je, môžete ju nenávidieť, ľutovať či odsudzovať. Ale štýlom, ako je podaná, mi bola sympatická. Nemám rada knihy, kde nemám s hlavnou postavou stotožnené myslenie, kde hlavnú postavu doslova nemôžem vystáť. Paula má na to všetky predpoklady, ale napriek tomu som si negatívny vzťah k nej nevedela vytvoriť. Kniha nič nevysvetľuje, mnohé ostáva otáznikom, čitateľ si môže len domyslieť isté závery. Druhá časť knihy mi spočiatku hrozne vadila, ale je úchvatné, že si ju pravdepodobne každý čitateľ vysvetlí po svojom. Určite odporúčam, aj keď možno nie každý z nej bude rovnako nadšený.
No, neviem ako okomentovať túto knihu... Veľmi čudná, prečítala som ju, pretože patrila medzi knihy na literárnej noci, ale nezaujala ma. Všetky postavy mi liezli na nervy :)