Jumper: Deti slobodného kraja
Ján Babarík
V kysuckých horách zmizne muž a stopy po ňom sa po dvadsiatich rokoch objavia tam, kde ich zdravý rozum nepripúšťa. Mladý košický zbohatlík si to rozdá s novou drogou a doslova vyletí z kože, do ktorej sa nie a nie vrátiť. Úplne obyčajná učiteľka v Banskej Štiavnici sa jedného rána zobudí a poprosí manžela, či by nemohol odstreliť istého vplyvného, priam najvplyvnejšieho muža. Alebo ten lotor, ktorý umláti svoju ženu na smrť, aby ráno pochopil, že to nestačí. Plus ďalších desať príbehov, ktoré je rozhodne lepšie stokrát čítať, ako raz (ne)prežiť.... celý text
Přidat komentář
Príbehy, ktoré naozaj radšej neprežiť. Každý príbeh vystupuje v knihe samostatne. Príbehy sa nespájajú a čitateľ očakáva nejaký spôsob prelínania dejov. Nestane sa to však a na pozadí nie je tušená pointa. Trochu hororové, trochu reálneho života a trochu naznačeného sci-fi. Táto zmes však bola namiešaná správne a aj keď pre niekoho to nemusí byť „tá pravá šálka kávy“, ja som si knihu užil. Možno nie je každá poviedka na rovnakej úrovni, každá je však osobitá a určite prekvapí svojím spracovaním. Naozaj veľmi ťažko čítala jedna spoveď muža, ktorý je sprvoti veľmi jednoduchej povahy, avšak s dobrým srdcom. Príbeh sa nečíta ťažko v zmysle problematického lúskania sa cez vety a slová, ale opis osobných situácii v jeho denníku je emotívny. Je tak realistický, že čitateľ tieto vyhrotené momenty prežíva s ním. Rozvod ho pripraví o všetko a on, s vidinou cieľovej stanice života zisťuje, že nemá už čo stratiť. Autor v tejto pasáži podal podľa mojej mienky skvelý výkon. Súbor poviedok je výborné osvieženie a niekedy trochu nereálne príbehy, môžu mať s realitou veľa spoločné.
Autorovy další knížky
2013 | Pálenie mostov |
2021 | Posledný revenant |
2019 | Jumper: Deti slobodného kraja |
2020 | Triplovia |
2024 | Slovenská chrípka |
Zbierka poviedok, kratších i dlhších. Vedel som o tejto knihe dávno, len som sa ju neodhodlal kúpiť, veď čo ak...(doplňte podľa nálady). Narazil som na ňu v mestskej knižnici, tak som to využil a prečítal si ju. Niektoré poviedky sa mi páčili, iné menej, niektoré som pochopil, iné nie alebo len menej, dokonca som mal miestami pocit, že niektoré hlavne závery možno nechápe ani sám autor, hm... Hneď prvá bola skvelá, dosť ma zaujala aj Deti slobodného kraja, i keď si myslím, že druhá časť je trestuhodne nedotiahnutá. Alebo som ju nepochopil.