Kam plášť, tam vietor
Ivan Štrpka
Nová, pätnásta básnická zbierka Ivana Štrpku zo skupiny Osamelí bežci. Na ceste k čitateľovi nepotrebuje dôvtipné komentáre ani tovaroznalecký cirkus. Nechajme básne hovoriť samé:Toľko určitých vecí pod neurčitosťou, ktorej hovoríme tma, toľko neurčitosti pod určitosťou svetla, toľko naznačených posunkov prepadajúcich sa v temnej energii práve vyhasínajúcej mysle! Nahé údy! Holé životy!... celý text
Literatura slovenská Poezie
Vydáno: 2018 , Artforum (SK)Originální název:
Kam plášť, tam vietor
více info...
Přidat komentář
Autorovy další knížky
1971 | Tristan tára |
1968 | Krátke detstvo kopijníkov |
1963 | Dúfam, že nevyrušujem, Eva |
1988 | Modrý vrch |
2011 | Haiku, haiečku,haiku zelený. Sedemnásťslabičná antológia |
asi to nebol dobrý nápad, zobrať si Štrpkove verše ako „medziplyn“ medzi dvomi románmi:)
jednak mám pre tohto autora slabosť, druhak neviem jeho texty normálne čítať. lebo vždy, keď začnem, vtrhne mi do uší hlas Dežka Ursiniho, ktorému robil Ivan Štrpka dvorného textára. a Dežkov prednes, vypichovanie skutočnej hĺbky textu, hľadanie spodných prúdov a skrytých významov... to je poézia sama o sebe.
výborná kniha, ktorú netreba odložiť, ale prečítať znovu a znovu, aby sa človek dopátral „co tímm chtěl básník říci“. a v tomto prípade určite básnik netúži stať sa trpaslíkom.
kedysi dávno som v knihe Daniely Hivešovej čítal vetu: „Keby nás nenaučili dýchať vietor, zadusila by som sa.“ naskočilo mi to okamžite, ako som narazil na Štrpkove slová: „Čítajte vietor, šliapači ciest a skúmatelia blata.“ lebo naozaj - kam plášť, tam vietor.