Kaukliar
Harry Thürk
Mladá a pekná americká slavistka Catherine odchádza do Moskvy, kde sa má spojiť s "výnimočným" zjavom v sovietskej literatúre – Vetrovom (alias Solženicynom). Má sa zapríčiniť o jeho zviditeľnenie, ktoré má nakoniec využiť (bez jej vedomia) CIA. Po príchode do Sovietského zväzu a stretnutí s miestnymi ľuďmi ale aj po kontaktoch s Vetrovom začína pochybovať o skutočnom poslaní, ktorým ju poverili...... celý text
Přidat komentář
02.03.2012
Knihu jsem přečetl docela svižně, nechybí jí napětí a švih, ale je potřeba brát s rezervou autorovo černobílé politické vidění, které podsouvá čtenáři takřka od samého začátku.
2
Autorovy další knížky
2008 | Hodina mrtvých očí |
1980 | Kejklíř |
1981 | Singapur |
1977 | Amok |
1963 | Lotos na hořících jezerech |
Kniha kúpená v antikvariáte. Možno by som túto knihu nechal nepovšimnutú, nebyť toho, že kedysi v mladosti som si prečítal Hodinu mŕtvych očí a tá ma výrazne oslovila. Nuž ale Kejklíř je iný prípad. Autor bol kovaný východonemecký komunista a to je v tejto próze aj cítiť. Jedná sa tu o ruského spisovateľa Vetrova, ktorého predobrazom je Alexander Solžeňycin. CIA vyšle do ZSSR ženu, ktorá má tohto Vetrova riadiť a navádzať, aby vytrval vo svojej činnosti, útočnom písaní proti komunistickému režimu a tým dopomohol k ideologickému podrývaniu tohto zriadenia, keďže vojenské riešenie nie je aktuálne a nemalo by efekt. CIA to však zariadila tak umne, že Catherine ani netuší, že za tým stojí táto americká tajná služba. Vetrov, teda Solžeňycin je tu vykreslený ako totálny idiot, kretén a fašista, amorálna kreatúra. Možno to v skutočnosti nebol dokonalý človek, ale neverím, že by bol až taká sviňa a chrapúň. Takže kto si chce túto knihu prečítať, nech počíta s týmto ideologickým masírovaním mozgu. ZSSR je tu vykreslený ako hotový raj na zemi, kde sa síce v minulosti udiali nejaké chyby a krivdy, ale to je minulosť a teraz je to už fakt dokonalé. Nuž tak. Napísané je to ale vskutku skvele a číta sa to samé.