Každý by chcel mať psa
Vladimír Karpovič Železnikov
...Otec zomrel pred tromi rokmi a možno si všetci myslia,že som už naňho zabudol, ale naopak, za tie tri roky sa mi tak mocne vryl do pamäti,že niekto dňa, aby som si naňho nespomenul. T ak aj teraz: akoby šiel vedľa mňa a jeho ruka akoby mi príjemne hriala plece. Akú má ťažkú ruku- to preto, že vyrástol v rodine drevorubača a vo vojne bol delostrelcom. Pri takej práci ruky nemajú kedy oddychovať... Takto rozmýšľa trinásťročný Jura o svojom otcovi vo chvíli, keď uvidí na ulici matku s akýmsi cudzím mužom. Nemôže sa zmieriť s myšlienkou, že ktosi neznámy by mohol zaujať miesto jeho otca,búri sa proti tomu, pociťuje to ako krivdu. Juraj e chlapec veľmi hĺbavý, túži byť užitočný iným, urobiť niečo výnimočné, sníva o veľkom naozajstnom kamarátovi,akosi sa mu však nič z toho nedarí. Naopak, vďaka svojmu večnému snívaniu pripraví si nejednu ťažkú chvíľu doma i v škole. Tak je to i v prípade, keď sa rozhodne zachrániť poklad, o ktorom sa dozvie náhodou, keď vypočuje rozhovor starého otca s mamou.... celý text