Kde číhá vlk
Ajelet Gundar-Gošen
https://www.databazeknih.cz/img/books/54_/542408/bmid_kde-ciha-vlk.jpg
5
20
20
Příběh románu se odehrává v Silicon Valley v Kalifornii. Lilach má všechno: krásný domov, úspěšného manžela a dospívajícího syna Adama, se kterým vždy cítila zvláštní blízkost. Izraelští přistěhovalci žijí v USA dostatečně dlouho na to, aby tuto zemi považovali za domov. Poté, co brutální útok na místní synagogu otřese jejich pocitem bezpečí, Adam se zapíše do kurzu sebeobrany, který vede bývalý izraelský důstojník speciálních sil. Na domácí párty pak zemře afroamerický chlapec, zřejmě na předávkování drogami. Přestože byl spolužákem ze střední školy, Adam tvrdí, že ho nezná. V okolí se začínají šířit zvěsti, že smrt nebyla náhodná a že Adam a jeho noví přátelé měli s Jamalem dříve nevyjasněné spory. Na povrch vyplouvá rasové napětí a antisemitské nálady.... celý text
Literatura světová Romány
Vydáno: 2024 , GaramondOriginální název:
רילוקיישן, Relokeišn, 2014
více info...
Přidat komentář
"Pozerám sa na tieto drobné pršteky, pršteky novorodeniatka, a snažím sa pochopiť, ako z nich môžu vyrásť prsty vraha. Mŕtvy chlapec sa volá Džamál Jones. Na fotke v novinách má oči čierne ako zamat. Môj chlapec sa volá Adam Schuster. Jeho oči majú farbu telavivského mora. Tvrdia, že Džamála zabil on. Ale to nie je pravda. "
Tak týmto slovami začína úvodnú kapitolu izraelská autorka Ajelet Gundar-Gošen svoju tretiu knihu Tam, kde číha vlk.
Toto bola moje prvé "rande" s autorkou a poviem, Vám, že dopadlo na výbornú a knihu môžem len odporučiť.
Vo mne bude samotný príbeh určite ešte veľmi dlho rezonovať...
Viete, čo robí vaše dieťa mimo domova? Ako sa cíti? Čo prežíva?
Tak ako aj Adamova mama? Lilach? Ktorá si myslí, že so svojím manželom Michaelom a synom Adamom žije svoj americký sen?
Až kým nezistí krutú pravdu....
Pri čítaní tohto príbehu som si uvedomila, čo všetko dokážu ľudia zakryť za úsmev....
Rozhjodne si nenechám ujsť ani predošlé autorkyne knihy.
#odporucam
#spolupraca
#arforum
#artforumbratislava
#ajeletgundargosen
#tamkdecihavlk
Dobrý román sa pozná už podľa prvej vety. Ajelet napísala dokonalý prvý odstavec, ktorý vystihuje úplne všetko, ak sa pýtate o čom kniha je. Po jeho prečítaní už len sotva knihu pustíte z rúk, kým sa nedozviete, ako celý príbeh skončí.
O tejto knihe sa tu popísalo už veľa pozitívnych slov a ja nebudem písať ďalšie oslavné dlhé state, naozaj si ju treba si prečítať, neváhajte! Prečítala som ju pred pár týždňami a stále vo mne rezonuje.
"Pozerám sa na tieto drobné pršteky, pršteky novorodeniatka, a snažím sa pochopiť, ako z nich môžu vyrásť prsty vraha. Mŕtvy chlapec sa volá Džamál Jones. Na fotke v novinách má oči čierne ako zamat. Môj chlapec sa volá Adam Schuster. Jeho oči majú farbu telavivského mora. Tvrdia, že Džamála zabil on. Ale to nie je pravda."
Autorka v tomto diele predstavuje celý depozitár tém (šikana, dospievanie, život emigrantov, etnické a rasové rozdiely až konflikty, limity diverzity, vlk v ovčom rúchu...), ktoré sa všetky zbiehajú v optike hlavnej hrdinky Lilach, Matky. Zámerne píšem názov tejto jej roly veľkým písmenom, pretože pre hrdinku i túto knihu je, zdá sa, kľúčová. Autorka trefne vystihla myšlienkové pochody mamy (či mnohých mám) a rôzne rozhodnutia i činy z toho prameniace, ktoré sa bezdetnému či racionálnejšiemu čitateľovi môžu zdať chvíľkami temer až hysterické (darmo, kým človek nemá vlastné dieťa, nepochopí), psychologicky i literárne to však zvládla bravúrne. Navyše ten krásny jazyk, pozvoľna gradujúca atmosféra, dynamický dej dokazujúci, že aj spoločenský román, nielen žánrovky, môžu mať dobre vystavanú fabulu...
Podobne ako Lessanu ma však iritovalo, že matka nevedela so synom (a nielen s ním) otvorene komunikovať, na druhej strane však chápem, že ak by to dokázala, autorka by razom prišla o polovicu zápletiek a pointu ;-). A hlavne, dosť mi prekážal záver, ktorý mne, človeku úprimne veriacemu, že pravda nás oslobodí, evokoval podobne ako pri autorkinej Klamárke pocit, že posolstvo knihy je v štýle "city (komfort, pohodlie, istoty...) nad pravdu", s čím sa neviem stotožniť (dokonca ani ako matka). Nevravím, že príbeh/záver mal moralizovať (to vonkoncom nie), ale skrátka mi prekážala absencia nejakej väčšej vnútornej morálky hlavných postáv. Odovzdať svetu posolstvo (hoc v balíku pekných slov a príťažlivého príbehu), že každý si chráni svoje mláďa (a keď sa dá, i svoje ilúzie o ňom), sa mi zdá skrátka málo.
S autorkou som už mala tú česť. Jej Prebúdzanie levov sa mi celkom páčilo. Tuto opäť dokázala, že vie navodiť atmosféru i budovať slušné napätie (niekedy to napínala ako gumku v gatiach). Takisto dokáže zručne popísať medziľudské vzťahy, v tomto prípade medzi manželmi, rodičmi a deťmi, súrodencami, medzi ľuďmi v pracovnom kolektíve, medzi deťmi a ich učiteľom, dokonca aj medzi milencami. Veľmi verne opísala pochody odohrávajúce sa v mysli matky syna. Trochu ma síce iritovalo, ako matka nedokázala komunikovať priamo a otvorene, vždy len myslela na konkrétne otázky, no bála sa ich položiť. Chápem však, že v živote človeka je taká fáza, keď to nedokáže. Každý sa k tomu ale musí prepracovať. Čistí to vzduch a predlžuje život - pokiaľ sa, samozrejme, nájde správna forma. Ale späť k románu: zápletka, zobrazenie pocitu odlúčenosti od domoviny, samoty, obáv o syna, prostredia Ameriky i Izraela, súčasná neproduktívna komunikácia medzi ľuďmi, to všetko bolo na výbornú. Jemné, no vzrušujúce erotické scény boli príjemným bonusom. Hviezdu v hodnotení uberám len za záver-nezáver. Také neuznávam.
Dlouho jsem v ruce neměla tak skvělý román. Vždy jsem četla o izraelcích žijících v Izraeli a toto je má první kniha o životě izraelců v diaspoře v reálném čase. Smrt, násilí, antisemitismus, trochu špionáže, mateřskou lásku, zradu, životní pochybení a mnoho dalšího najdete v tomto příběhu a já ho mohu vřele doporučit a potvrdit, že opravdu tu všude číhá vlk :o)