Kde si sa vydala, tam si mlieko pýtaj
Júlia Marcinová
Román napísaný na základe skutočných udalostí sa odohráva v rokoch 1860 až 1944 v Poluvsí, ktoré je dnes časťou Rajeckých Teplíc. Rozpráva príbeh rodiny naprieč generáciami tak, ako sa skutočne stal: bez prikrášlenia, bez zjemnenia, s drsnosťou dedinského prostredia, ale aj s vľúdnosťou obyčajného človeka. Život bol voči hlavným protagonistom neraz neúprosný, no napriek tomu nás silným príbehom sprevádza odpustenie, odvaha a pokora Autorka Júlia Marcinová sa profesionálne venuje etnológii a tradičnému odievaniu. Táto výnimočná kniha s výnimočným príbehom mapuje históriu jej rodiny. V románe vystupujú osoby, ktoré svoj život v obci Poluvsie - Rajecké Teplice naozaj prežili a viacerí ho žijú doteraz.... celý text
Přidat komentář
Příběh mě vrátil do chalupy k prababičce. Do doby, kdy lidé měli k sobě blíž. Moje prababi se narodila v roce 1885. Zažila dvě světové války, znárodnění, měnovou reformu... Přesto byla dobrým a milým člověkem. Osud ji nezlomil.
Knihu som si požičala z knižnice, lebo je to vraj na Slovensku hit. Mňa kniha nezaujala ani obsahom ani jazykom. Zdá sa mi, že je len o tom, ako koho oženili a koľko mal detí. Ani o živote tej doby sa veľa nedozvieme, napr. čo jedli a ako často; práce, ktoré vykonávali; čo robili radi či neradi, vlastne tam ani veľa citov a pocitov nebolo. Viem, že sa autorka snažila opísať skutočných ľudí, ale mohla niečo primyslieť, ako to asi mohlo byť. Až na pár dejinných udalostí ako keby žili postavy v nejakej bubline, nič ich životy neovplyvní. A veru by bolo o čom písať.
Smutná kniha o smutných životoch.
Knihu mi půjčila kolegyně a jsem jí za to moc vděčná. Protože je to krásná kniha o těžkých dobách. Když si člověk uvědomí, že autorka psala o své rodině, tak je to silný zážitek, i slzy při čtení byly. Což u mě není zvykem.
Kniha z meho oblibeneho obdobi. Hipe kolem knihy jsem nezachytila, ceska knizni scena moc knihy v jinem jazyce nesleduje. Doporuceni jsem nasla na instagramu jedne ceske influencerky, ktera knihu zakoupila na bratislavskem letisti na cteni do letadla.
Trochu jsem se bala, jestli budu zvladat cist plynule ve slovenstine, prece jenom jsem porevolucni dite, ale kniha se cetla sama a jazyk me vubec nerusil. Pribeh se mi moc libil, i kdyz zrovna vesele cteni to neni. Je to kniha velmi emocni a vykresluje, ze zivot nebyl vzdy uplne lehky.
"V ten večer som zo starorodičovského domu odchádzala so stiahnutým hrdlom. Neodpustenie je totiž jedno z najťažších životných bremien a nie každý je schopný úprimne odpustiť. Zato odpustenie je silným prejavom sebalásky aj lásky k ostatným ľuďom. Vystúpenie z bludného kruhu zničujúcich emócií, ktoré zahmlievajú dušu smútkom."
Mnohými milovaná kniha, pre pár ľudí možno menej výnimočná, priemerná kniha. Musím sa priznať, že toto bola jedna z najviac propagovaných kníh na čitateľských fórach za posledné mesiace, takže očakávania boli dosť veľké. Nečítam veľa slovenských autorov, no som rada, že som predsa len siahla po tejto knihe. Pre mňa bolo čítanie rodinnej histórie autorky emocionálny kolotoč. Pocítila som asi všetky emócie, ktoré človek v repertoári má. Krásna kniha o živote, jeho radostiach, bolestiach, tradíciach, o láske, o zrade, o odpustení... Pridávam sa určite do kategórie čitateľov, ktorých si táto kniha získala. Odporúčam.
Mánii okolo tejto knihy som neušla ani ja. Vyskakovala na mňa (naozaj, nepreháňam) asi 3x každý deň na nejakej čitateľskej stránke kde sa všetci rozplývali ako tú knihu musíte mať v knižnici, aká je úžasná, ako pri nej všetci plakali a podobne. Je to pekný príbeh? Je. Stojí za prečítanie? Stojí. Je niečím výnimočný? Svojim spôsobom áno, ale je špeciálny tým, že autorka opisuje svoje korene, svoju rodinu. Nechcem bagatelizovať, ale takýchto osudov, ak by každý zalovil v kronike svojho rodu, je plno. Naozaj si neviem predstaviť, že sa k tejto knihe budem opäť vracať a čítať ju 3x, 4x. Niektoré vsuvky mi tam prišli až nasilu- autorka na cintoríne dáva lekciu správania pubertiakom a tí hypnotizovane počúvajú jej príbeh- yeah, right...a príliš nasladlé a zidealizované. Som rada, že som túto knihu mala iba požičanú z knižnice.
Kniha ostáva v mojom srdci a v mojej knižnici má svoje miesto. Krásne pravdivo napísaná až by som povedala, že každá rodina by sa tam našla. Takto žili. Škoda, že doba už nie je taká, že generácie žijeme pospolu a neužívame si blízkosť svojich rodín.
Na túto knihu s naozaj zaujímavým názvom od slovenskej autorky Júlie Marcinovej som sa veľmi tešila. Počula a čítala som na ňu veľa kladných reakcií a tak som bola zvedavá, či sú oprávnené. A naozaj môžem povedať, že bola skvelá.
Kniha je napísaná na základe skutočných udalostí a sledujeme príbeh jednej rodiny, ktorá si toho naprieč generáciam prežila naozaj veľa. Nechcem moc prezrádzať, ale dej sa odohráva v ťažkej dobe, kniha je plná emócií, verne je opísané ako sa vtedy žilo.
Pri čítaní zažijete veľa pocitov, miestami je kniha drsnejšia a smutná. Som rada, že takéto knihy vznikajú a chválim autorku ako nám dokázala predostrieť taký silný príbeh. Kniha, vás chytí za srdce, takže vám ju odporúčam všetkými desiatimi :-)
Věřím, že podobných příběhů zažilo v minulosti nespočet našich předků, avšak málokdo asi dokáže přenést vzpomínky do tak krásných, avšak místy bolestivých příběhů. Z knihy je cítit velká pokora, úcta a snaha o pochopení leckterých činů autorčiných předků. Obdivovala jsem, jak v těžkých dobách a v mnoha nelehkých situacích neztráceli víru, naději a především, alespoň někteří, touhu odpustit.
Príbeh krásny vo svojej obyčajnosti... Neočakávajte nejaký zložitý, komplexný pohľad na prosté životy slovenských rodín v 19. a 20. storočí, to koniec koncov ani kniha nesľubuje. Je to skôr taký splnený sen autorky a číta sa to dobre, je to také čisté, nevinné, sympatické, s jednou veľmi, veľmi silnou udalosťou... fotografie veľmi potešili. Dal by som také pekné tri, ale keďže ide o slovenskú autorku, nemôžem byť úplne objektívny...
Tak aj ja som neodolala a prečítala som túto knihu. Musím povedať, že podľa názvu som vôbec nevedela, čo čakať. Do polovice knihy som netušila, prečo má kniha názov, aký má.
Je to príbeh, ktorý ma chytil za srdce. Naozaj ide o príbeh jednej rodiny, ale viacerých generácií. Je to o tom, ako to bolo niekedy, kde som si veľa vecí uvedomila a povedala som si, že naozaj stojí za to prečítať si to. A doteraz neľutujem. Nejdem sa rozpisovať, o čom to bolo, pretože nechcem vám pokaziť to príjemné prekvapenie (aspoň za mňa určite príjemné), keď zistíte, aká táto kniha je výnimočná.
Môžem len povedať, že má autorka môj obdiv a veľmi rada siahnem aj po iných knihách od nej. Síce som ju čítala dlhšie, ale aj tak neľutujem jednej jedinej strany.
Osobne ju môžem len odporúčať.
Tak toto bola jedna z tých krásnych a cenných kníh, ktorá rozpráva príbeh z minulosti...
Chudoba, vojna, láska, rodina....všetko toto opisuje do detailov. Ako to niekedy bolo...
Človek si po prečítaní váži vymoženosti modernej doby a celkovo svojho života...
Táto kniha sa Vám po prečítaní vryje hlboko do srdca a ešte dlhú dobu budete spracovávať jej obsah...
Dlho som dumala nad tým, prečo nesie taký tajomný názov...po prečítaní som pochopila...
Určite knihu odporúčam, zanechala vo mne silné dojmy, chytila ma za srdce a nútila ma premýšľať...
Autorka v krásnom viacgeneračnom príbehu zachytáva históriu vlastnej rodinykrásne sa to čítalo, príbehy dopĺňa fotka osôb o ktorých čítate, čo dodáva čítaniu ďalší zaujimavý rozmer (okrem toho, že ide o skutočné príbehy)a napriek neľahkým životným osudom bola táto kniha pohladením po duši.
Štítky knihy
slovenská literatura rodinné vztahy Slovensko a Slováci domluvené manželství život na vesniciAutorovy další knížky
2022 | Kde si sa vydala, tam si mlieko pýtaj |
2012 | Tradičné odievanie v tokajskej oblasti v 1. polovici 20. storočia |
Vynikajúca kniha.
Som rada,že mi ju neter darovala ako vianočný darček.
Kniha opisuje zrodenie jednej rodiny v Poluvsii dedinke v Rajeckej doline od roku 1806 -1944. A nie len tej rodiny ale môžu to byť osudy aj iných rodín našich predkov. Je veľmi zaujímavo napísaná a veľmi príjemné sa číta. Ak pátrate po svojich koreňoch tak vám môže kniha uľahčiť predstavu ako sa kedysi dávno žilo ťažko našim pra pra predkom v Rakúsko - Uhorsku, ale aj cez 1.sv.vojnu v medzivojnovom období a počas 2.sv.vojny.
Autorka zozbierala príbehy svojich predkov a svojej rodiny a vznikla z toho zaujímavá a pútavá kniha.
Mne sa veľmi dobre čítala aj som si poplakala. Niekedy som musela knihu odložiť a predýchať jednotlivé ťažké osudy ľudí. Aj keď len na chvíľku ale musela som. Len bola som zvedavá ako to pokračuje ďalej tak som čítala znova.
Možno ma bavila aj preto, lebo aj ja v okolí Poluvsia mám svoje korene, možno preto, lebo som zvedavá a baví ma čítať o tom ako to bolo kedysi.
Určite knihu odporúčam a je to jedna z tých kníh, ktorá by mala byť v domácej knižnici a som rada, že v mojej je.