Kníhkupkyňa z Berlína
Françoise Frenkel
V roku 1921 si poľská prisťahovalkyňa Françoise Frenkel otvorila svoje prvé kníhkupectvo v Berlíne. Miluje knihy, francúzsku literatúru a kultúru. Jej obchod navštevujú autori, štátnici, čitateľky a možno medzi jej police a stolíky s klasikou a novými románmi zablúdil aj Vladimir Nabokov. Françoise sa splnil sen, ktorý mohla snívať takmer dve desaťročia. Potom sa náhle skončil, keď polícia začala zabavovať a rozbíjať židovský majetok počas Krištáľovej noci. Françoise uteká do Francúzska pár týždňov pred vypuknutím vojny. V Paríži sa z rozhlasu a novín dozvedá o hrôzach, ktoré sa začali diať. Krátko predtým, ako na mesto spadnú prvé bomby, utečie do Avignonu, potom do Nice. Má strach, že sa so svojou rodinou už nikdy neuvidí. Nice je plné utečencov a utrpenia; stratených detí, násilne rozbitých rodín. Vydesená Françoise sa musí ukryť. Prežíva len vďaka láskavosti cudzích ľudí, ktorí pre ňu riskujú vlastný život. Kníhkupkyňa z Berlína je podobne ako Denník Anny Frankovej záznamom doby, každodenného života počas druhej svetovej vojny v južnom Francúzsku a je príbehom o ľudskej krutosti a bezbrehej láskavosti; príbehom ženy, ktorú túžba žiť neopúšťa ani v tých najťažších chvíľach.... celý text
Literatura světová Historické romány
Vydáno: 2018 , InaqueOriginální název:
Rien où poser sa tête, 1945
více info...
Přidat komentář
nehviezdickujem, lebo som nedocitala. nebavilo ma to, nemalo to styl, nedokazalo to chytit za srdce osobnou vypovedou ako dennik AF....
Výpovedná (aj historická) hodnota určite vyššia ako tá literárna. Trošku chladné a strohé, chcela som to mať rýchlo za sebou...Chcela som, aby táto kniha bola úplne o niečom inom, keď má taký krásny názov.
Osudy autorky pred a počas druhej svetovej vojny. Strohý štýl mi miestami lahodil, inde ma rozčuľoval. Táto strohosť zvláštne kontrastovala so živými opismi ľudí, miest a atmosféry. Pohľad na okupované Francúzsko a život Židov v ňom s neustálym stresom a strachom z deportácií. Vhodné aj pre citlivejšie povahy práve vďaka štýlu, nedovolí príliš "rozbujniť" predstavivosť, takže ak si chcete prečítať niečo o druhej svetovej vojne a zároveň nemáte žalúdok na dnes tak rozšírené pamäti z koncentračných táborov, toto môže byť cesta.
Príbeh o statočnosti a ľudskosti, ktorú väčšina ľudí v sebe nosí napriek nepriaznivým vonkajším okolnostiam.
Kniha prirovnávaná k Denníku Anny Frankovej, no podľa mňa majú spoločné len to, že obe sú denníkovými záznamami písanými židovskými ženami počas druhej svetovej vojny.
Tento príbeh, respektíve denník pani Frenkelovej má inú hĺbku. Pre mňa to bol paradoxne príbeh nielen o vnútornom utrpení autorky o tom, že dlhú dobu nemala autorka "kam skloniť hlavu". Najviac mi rezonovala sila priateľstva, ľudskosti, oddanosti, ktoré dokážu dať nádej aj v takej ťažkej dobe akou bolo prenasledovanie židov.
Keďže som di neprečítala, o čom kniha bude a stavila som len na vydavateľstvo, ostala som sklamaná. Témou druhej svetovej vojny som trochu presýtená a aj keď v príbehu bol ponúknutý opäť iný uhol pohľadu na vec, pre mňa je to stále dookola to isté, smutné, nefér.