Komiksové čtení 3

31.07.2024

Auč ajajajaj. Isté nemenované osoby v CREW dodnes pociťujú nostalgickú slabosť pre komiksové časopisy, akých u nás v deväťdesiatkach vychádzala fúra. Táto vášeň vyvrcholila naplno podľa mňa dva razy. Prvý v podobe Ultimate Spider-Man a spol., čo bolo čosi medzi komiksovou knihou a časopisom na pokračovanie a dožilo sa to fajnových 18 dielov. No a potom projektom Komiksové čtění, ktorý má ešte oveľa bližšie ku klasickému komiksovému magazínu, ale ktorý už také šťastie nemal a zabalil to pri čísle tri (vrátane). Žiaľ, možno je to tak lepšie. Hoci nostalgickú vášeň zdieľam pre deväťdesiatkové časopisy zdieľam s redakciou, a ich A4 časopisecký formát ma fakt na pár sekúnd vrátil naspäť do detstva, faktom je, že výsledok nie je vynikajúci. Vlastne nie je ani dobrý. Pravdupovediac, je zlý. Kým Ultimate Spider-Man a spol. sa orientoval na relatívne dospelého čitateľa marveláckeho mainstreamu z dielne hviezd ako Millar, Bendis, alebo Ellis, Komiksové čtění na obálke hlása, že je určené čitateľom od 6 rokov. V takom prípade netuším, čo v ňom robia zmienky o Teórii veľkého tresku (otaj chcem vidieť šesťročného drsňáka pozerajúceho legendárny sitkom), HorrorCone a „typickom kapitalistovi“. Na časopise je podľa mňa vidieť, že redakcia síce chcela osloviť nízku vekovú kategóriu a vzdelávať ju, ale ako keby sa v poslednej chvíli zarazila, uvedomila si, že je to po komerčnej stránke možno samovražda a tak sa v poslednej chvíli pokúsila zároveň osloviť tínedžerov. Výsledkom je hybrid obsahujúci textové bonusy, ktoré nikoho, kto si v živote prečítal viac komiksov, nemajú čím obohatiť + komiksy o Iron Manovi, Avengers a Spider-Manovi, ktoré sú však natoľko vytrhnuté z kontextu a tak mocne sa sústredia na detského čitateľa, že nikoho nad 2O nemôžu reálne zaujať. Jediné, čo ma bavilo, boli úvodné strany zo Spajďáka, na ktorých konzumuje sendvič a pritom stíha odolávať teroru zo strany dvoch detí a ich všetečných otázok. Veľmi fajn bol i samolepiaci Spider-Man. TO je Spidey, akého zbožňujeme. No po pár stranách sranda končí a na scénu nastupuje nudná akcia, čo opätovne dokazuje pravdivosť tvrdenia, že ani najgigantickejšia akčná sekvencia nemá šancu proti vynikajúcim dialógom. Zvláštne je, že hoc za scenármi k jednotlivým príbehom stoja vcelku úspešné mená ako Chris Yost (Superior Spider-Mana, X-23), Jeff Parker (Red Hulk, X-Men: První třída: Nejsvětlejší zítřek), či Fred Van Lente (Herkules, Amazing Spider-Man: Pavoučí ostrov), ale tu si zjavne siahli na dno svojich síl a museli napísať pre cieľovku také jednoduché, až naivné scenáre, že to ako keby ani neboli oni.