Koniec hry
Dušan Mitana
https://www.databazeknih.cz/img/books/16_/163842/koniec-hry-Bea-163842.jpg
4
17
17
Mitanov zdanlivo kriminálny román je pokusom o psychologickú analýzu zločinu a mysle páchateľa.
Přidat komentář
Hneď po prečítaní som si povedal, že táto mysteriózna slovenská krimi je skvelý materiál na film. Mystifikačnou scénou vypočúvania by mohol začínať a samotnou vraždou končiť. Mitanova novela samotný zločin vysvetľuje cez podvedomie a osudový zhluk náhod. Vystavaná je pomocou kontrapunktu dvoch časových pásiem, ktoré súčasne rozvíjajú rozličné nálady okolo hlavných postáv (najmä matky), ale aj v rámci ich dialógov a vnútorných úvah. Samotná pointa o zločine bez trestu, ktorý MUSEL! nasledovať po predchádzajúcich trestov bez zločinu vykonaných na jeho otcovi a pradedovi je naviac dosť nezrozumiteľne zamotaná s ich odlišnými morálnymi postojmi. Hlavný hrdina tu v konfrontácii so svojimi predkami vyznieva ako pekný hajzlík )
Kniha nebola zla, ale cital som cesky preklad, ktory bol podla mna dost ovplyvneny cenzurou KSC (1983). Neviem ako na tom bola slovenska verzia, ale urcite by to chcelo porevolucne vydanie.
Trochu neprávom je tento Mitanov román menej známy, ako jeho ostatné diela. Príbeh je mnohovrstevnantý, plný prekvapení a dobre sa číta. Každá sonda do života hlavnej postavy niečo odkrýva a často rúca čitateľom nadobudnutú predstavu či očakávanie, hlavne pri dokazovaní vraždy. Čítala som len vydanie z r. 1984 a v niektorých miestach bolo cítiť, že komunista vo vydavateľstve trval na niektorých "výchovných" vložkách. Zvlášť nepresvedčivo pôsobil príbeh otca hlavnej postavy a dôvodov, prečo sa priznal k zločinu, ktorý nespáchal. Som zvedavá na nové vydanie s pôvodným textom.
Štítky knihy
slovenská literaturaAutorovy další knížky
| 2001 |  Psie dni |
| 1976 | Nočné správy |
| 1988 | Lampa s růžovým stínidlem |
| 1995 |  Miesto v príbehu |
| 2011 | Farby strachu |
Ďalšia z Mitanových kníh skončila v útrobách mojej narušenej pamäte a okrem skvelého dojmu z dobre čítavého slohu zanechala aj mierny zmätok z deja.
Ústredná persóna mi občas liezla na nervy aj dej sa mi miestami zdal prinajmenšom podivný. Verím, že ďalšie čítanie o nejaký čas zanechá dojmy oveľa lepšie.