Konspirace mocných a bohatých - Osm nových zákonů peněz

Alebo: „8 starých blufov“
Kniha uvádzaná bombastickými sľubmi a bombastických sľubov plná. No keď sa mi už dostala do rúk, zvedavosť mi nedala. I jal som sa čítať a pochopiteľne som začal úvodom. Aj po sto stranách to bol stále ešte len úvod. A ku koncu knihy to bol vlastne stále len ten úvod, ktorý napokon vyšumel kamsi do stratena. Kiyosaki má zdanlivo návody na všetko a neváha zneužívať sny zúfalcov, aby im predával vábivé preludy. Toť vše.

Inak:
V celej knihe som nenašiel žiadnu hodnotnú (tobôž nie novú) informáciu. Autor prakticky iba vyraboval iných „mysliteľov“, ich „myšlienky“obložil obrovským balíkom vaty a predal v novom balení pod vlastnou značkou. Vata, vata a ešte tisíckrát vata (aj keď cukrová). Neustále odvolávky k detstvu (bystrý chlapec, hotový génius), Vietnamu (nech je zrejmé, že nás poučuje hrdina), blablabla... Dane, dlh, inflácia, dôchodok – dokola a dokola a dokola.

Ešte inak:
Kniha je preplnená nič nehovoriacimi radami, frázami, ktoré nič neriešia a ktoré ich autor opakuje ako mantry stále dokola. A v momentoch, v ktorých by sa už mal konečne prepracovať k čomusi konkrétnemu, odkáže čitateľa na nejakú webovú stránku alebo na niektorú z ostatných kníh Spoločnosti bohatého otca. Osobne pochybujem, že tam sa človek dozvie viac a zrejme ho to má všetko motivovať ku kúpe hry, prípadne k absolvovaniu seminára, ktorý však asi neponúkne o nič viac. Bublina nafukovaná za účelom zhŕňania peňazí, o ktorých autor pokrytecky neustále tvrdí, že sú bezcenné.

A ešte inak:
Tento finančný dobrodruh a naprostý ekonomický diletant najprv siahodlho vysvetľuje, prečo sú peniaze vlastne úplne bezcenné, potom venuje mnoho priestoru chválením sa, ako ich on zarába a napokon ide ostatných poučovať, ako k nim prísť.

A ešte raz inak:
Tento finančný (a zrejme aj matematický) „génius“ napr. vysvetľuje, že ak banka získa 100 peňazí, podľa modelu 1:12 (platí pre USA) si môže „vytlačiť“ ďalších 1200 peňazí. Podľa tejto logiky by však stačilo, ak by banky obdržali akýkoľvek balík „hotovosti“ od centrálnej banky a potom by si túto „hotovosť“ požičiavali medzi sebou, čím by generovali neobmedzené množstvo peňazí a tým aj neobmedzenú infláciu. Ale k čomu by potom banka potrebovala (ako to náš „génius“ tvrdí) nejakých klientov, napr. aj nás obyčajných vkladateľov, a načo by vôbec potrebovala poskytovať úvery a hypotéky? A ako by vôbec mohla fungovať ekonomika? A kopec ďalších otázok! Ale možno som iba nič nepochopil, pretože som zaostalý a na pochopenie týchto „hier bohatých sprisahancov“ proste nemám. (A áno, viem o tom, že konšpiračné teórie dávajú jasné odpovede aj na toto!)

A znova inak:
Interesantná je napr. ohromná starosť pána Kiyosakio o to, aby „finančne vzdelal“ čo najväčší počet ľudí. Chváli sa miliónmi a miliónmi čitateľov, ktorých vraj motivuje k tomu, aby sa vymanili z tých 90% chudobných a okrádaných a zaradili sa medzi 10% bohatých (a okrádajúcich) sprisahancov. Mimoriadne mu záleží na tom, aby sa ľudia mohli zbaviť svojho postavenia zamestnanca a mohli sa presunúť na pozíciu tvorcu vlastných peňazí z ničoho (ako to rád nazýva). Tu sa natíska otázka, prečo nezačína u vlastných zamestnancov?
Jeho cieľom vraj je, aby sa stalo bohatým celé ľudstvo (Ideálne, keby najprv zaplatilo za jeho knihy, hry a semináre, že?). Ani takéto deklarácie však nedokážu zakryť patologickú bezcharakternosť a amorálnosť jeho postojov a prístupov ku spomínanej motivácii.
(Inak, čo by sa asi stalo, odhliadnuc od toho, že je to proste nemožné, keby sa tak všetci stali „bohatými“?)

A opäť inak:
Čaro nechceného? Je zábavné, ako Kiyosaki svoju zárobkovú činnosť nazýva tlačením si vlastných peňazí (čo je samozrejme čistý nezmysel a to bez ohľadu na to, že to myslí metaforicky a robí tak zrejme pre zatraktívnenie textu), pričom sám (možno nechtiac?) priznáva, že sa vlastne jedná o mámenie peňažných prostriedkov od investorov, ťahanie peňazí od obyčajných ľudí platiacich za jeho produkty v márnej nádeji, že si finančne polepšia, či sa dokonca zaradia medzi horných 10% (pridajú sa k sprisahancom, podobne ako autor sám – cha-cha), a v neposlednom rade o špekulácie (investovanie) na rôznych trhoch. Hochštaplerstvo od začiatku do konca.

A nasilu ešte inak:
Táto kniha by si možno predsa zaslúžila aspoň jednu hviezdu, pretože je plná humorných momentov, keď pán Robert T. Kiyosaki vysvetľuje svoje predstavy o monetárnej politike, bankovom systéme a ekonomike vôbec, nebyť toho, že tieto momenty umiestnil do akejsi slučky a teda ak sa postupne a poctivo prehrýzate touto (a zrejme aj akoukoľvek jeho ďalšou) knihou, doslova vás nimi umláti.

Po neviem-koľký raz inak:
Celá táto kniha je predovšetkým 300-stranovou sebaprezentáciou jej autora (a utrpením pre jej čitateľa). Je to taká óda na autorov život – výchovu, vzdelávanie, skúsenosti, známosti, podnikanie a bohatstvo. Okrem toho už len samé nesplniteľné sľuby, absolútne bezcenné rady a návody, reklama a odkazy na ostatné produkty Kiyosakiho spoločnosti. Navyše, jeho vnímanie morálky a morálnych hodnôt je žiaľ totálne pokrivené a takéto ho podsúva aj čitateľovi. Ale čo čakať od predajcu bublín, že?


Pre môj komentár som zvolil štýl majstra Kiyosakiho – text maximálne roztiahnuť, nech to vyzerá, že mám skutočne čo povedať a pritom dookola omieľať vlastne stále to isté. Akurát som presvedčený, že na rozdiel od majstra som bol v tom opakovaní v podstate tej samej myšlienky predsa trochu tvorivejší.

Záver:
Ak použijem jazyk autora – táto kniha žiadnu čistú hodnotu nemá. (Teda, iba pre neho samého – kým sa predáva.)

30.07.2015

Tuhle knihu je dobré si přečíst pro pochopení žiovota a ekonomiky na dluh.

10.08.2013

Napsané sice pěkně a čtivě, ale nic moc nového mi to nepřineslo. Ale pro lidi, kteří nemají žádné ekonomické vzdělání, tak je určitě přínosem, těm vřele doporučuji.

22.12.2011

Ano, souhlasím s Dexterem, že kdo čte většinu jeho knih, tak v nich najde podobné teze, vždy přidá něco aktuálního, ale základní obsah je stále stejný. Ale on ani jiný být nemůže, protože by pak začal popírat, to co psal dříve, každopádně čtivé a stojí to za přečtení určitě.