Krásna Catherine 3/4
Juliette Benzoni
Tretia a štvrtá časť v jednom zväzku dobrodružnej ságy o živote panej de Montsalvy. Prekrásny slnečný deň, ticho plynie rieka, pomaly sa po nej kĺže čln. Catherine je konečne s Arnaudom, so svojou láskou, s mužom, pre ktorého už...
Literatura světová Romány Pro ženy
Vydáno: 1991 , Tatran (Bratislava)Originální název:
Catherine: Il suffit d'un amour..., tom III-IV, 1967
více info...
Přidat komentář
Napriek záľube v žánroch postapo, sci-fi, dystopia a horor - k Juliette Benzoni a k jej Krásnej Kataríne sa vraciam stále.
3.kniha bola konečne o tých, na ktorých sme čakali celé prvé dve knihy. Chápem, že sa stali niektoré udalosti, ktoré si zaslúžili pokračovanie, no bolo už dosť naťahované a "nútené".4.kniha mi veľmi pripomína opäť prvé dve a cestu Catherine za svojím milovaným. Myslím, že si zaslúžili svoj šťastný koniec skôr.
To všeličo, čo sa v príbehu stáva Catherine, ma už asi naozaj nemôže prekvapiť. Beriete to už ako samozrejmosť, že tam neprejde ani 24 hodín, a už sa opäť niečo prihodí. Pravdepodobne o niečo viac ma bavili prvé dva diely, no aj tieto sú dobre čitateľné. :) Catherine v tejto knihe ma v istom okamihu poriadne naštvala a mala som ju chuť prefackať. (čitatelia určite vedia kde, kedy, ako) A nakoniec rada pre budúcich čitateľov: nečítajte si obsah deja na obálke, ani tu vyššie - prišli by ste tak o všetky prekvapenia.
Autorovy další knížky
1992 | Jediná láska |
1990 | Krásna Catherine 1/2 |
1993 | Krásna Catherine 7 |
1995 | Marianna |
1999 | Tragické osudy královen |
(SPOILER) Rovnako ako prvé dva diely som čítala minimálne 4x a zakaždým objavovala nové a nové roviny, okrem romantiky a lásky aj obrovského utrpenia, (seba)obetovania, bojov, chorôb, hladu a nedostatku, triednych rozdielov, ktoré boli typické pre dobu, kedy sa príbeh odohráva, ale ani to neotupuje ich ostré hrany, keď to človek číta s uverením. Asi podobne ako na Angelike mi na Catherine vadilo, že svoje romantické avantúry mimo "toho-jediného-a-neopakovateľného" všemožne ospravedlňovala (jej okolie taktiež), ale aj tak si ich dopriala a u neho jej vadilo aj hodenie očkom na inú... no za znásilnenie som ju ľutovala (o to viac, keď človek sám v živote prejde vlastnou cestou). Ako mladá som mala najradšej cigánsku šarádu a skoro som plakala, keď si odrezala vlasy, aby ich venovala Arnaudovi na cestu do leprozória... Každopádne hodnotím veľmi vysoko!