Hlasy
Ursula K. Le Guin
Kroniky Západního pobřeží série
< 2. díl >
Mesto Ansul bolo mestom slobodných ľudí, sídlila v ňom univerzita i vychýrená knižnica. Nájazd Aldov, národa púšte v Asudare, sa prehnal ponad kopce Ansulu ako skazonosná smršť. Ich armáda vtrhla do ulíc, vraždila a lúpila. Dekalo Galvovú, správkyňu Veľradcu Ansulu, aldskí vojaci znásilnili, keď plienili a pálili, čo im prišlo pod ruky. Veľradcu po rokoch väzenia a mučenia nahého vyhodili na ulicu. Veľradca sa vrátil domov, do Domu veštby, do Galvamandu. Hoci bol dokaličený, nestrácal zmysel života. Po smrti Dekalo sa staral o jej dcéru Memer, ktorej v žilách koluje aj aldská krv. Memer bola dcérou Galvamandu, dcérou jeho srdca. Aldovia milovali vojnu, knihy nečítali, podľa nich sa písmenami prihovárali démoni. Všetky knižnice v meste, všetky vedomosti nahromadené vekmi zničili, okrem tých, ktoré Veľradca ukrýval v tajnej skrýši. Ale časy sa zmenili. Do mesta prišli Gry Barreová z Roddmantu a Orrek Kaspro z Kaspromantu. Orrek je básnik, najznámejší zo všetkých, ktorý má dar rozprávať príbehy. Jeho žena Gry má zasa dar privolávania. Hlasy sú príbehom Memer. Gry a Orreka, sú príbehom poníženého národa túžiaceho po slobode.... celý text
Literatura světová Romány Fantasy
Vydáno: 2008 , Slovart (SK)Originální název:
Voices, 2006
více info...
Přidat komentář
Autorovy další knížky
| 2003 |  Čaroděj Zeměmoří |
| 1995 |  Levá ruka tmy |
| 2022 | Velká kniha Zeměmoří. Svazek první |
| 2003 | Atuánské hrobky |
| 2005 | Nejvzdálenější pobřeží |
Román iba voľne nadväzuje na predošlý diel. Odohráva sa niekoľko rokov po udalostiach opísaných v Daroch v meste Ansul, ovládanom Aldami, vyznavačmi boha ohňa a nenávidiacich knihy. Vyskytujú sa tu len dve známe postavy: dievča Gry, ktorá má dar dorozumievať sa so zvieratami a poet Orrec, ktorého darom je písané a hovorené slovo. Ústrednou postavou Hlasov je však mladučká Memer, ktorá má taktiež jeden dar…
Ako je u Ursuly v tejto sérii zvykom, stavba príbehu nie je postavená na konflikte. Takže ak by aj mohol byť motív príbehu pomerne akčný, autorka ho posúva do kľudnejších vôd. Akčné scény sú tak opisované úplne neakčne. Naopak, spád to má pri opise myšlienok a pocitov. V tomto smere Ursula drží svoje slová ohľadom ukrutnej nudy násilia a banality krutosti. Pritom nie je vyložene pacifistická.
Knižka je určená hlavne mládeži, jej údernosť vystupuje do popredia hlavne vtedy ak sa poohliadneš po ponuke fantasy titulov a vidíš, že sa to dá písať aj trochu inak. Jednu hviezdu strhávam s prihliadnutím na to, že do cieľovej skupiny už dávno nepatrím, napriek tomu sa mi knižka páčila a určite si prečítam aj diel tretí.