Kto z nás
Claudia Piñeiro
Zbierka Kto z nás nám predstavuje argentínsku prozaičku Claudiu Pineiro, hviezdu latinskoamerickej detektívnej prózy. Jej poviedky zobrazujú na prvý pohľad všedných ľudí, ktorí sa ocitli v mimoriadnych situáciách. Rodičov, ktorí prišli o dieťa; dcéru, ktorú rodičia nikdy nepovažovali za dosť dobrú; mladíka, čo nechtiac zrazil dieťa a ušiel z miesta činu; manželku, ktorá sa po smrti muža dozvedá o jeho dvojakom živote. Celkom obyčajné postavy sa zrazu pod tlakom okolností zachovajú zdanlivo nepochopiteľne. Lenže kto z nás sa nikdy nesprával čudne? Autorka v jednotlivých príbehoch precízne buduje napätie a vytvára rôznorodú paletu uhrančivých scén, ktoré sa síce odohrávajú v Argentíne, no sú univerzálne zrozumiteľné a zaujímavé aj pre európskeho čitateľa.... celý text
Literatura světová Povídky
Vydáno: 2021 , Artforum (SK)Originální název:
Quien No, 2018
více info...
Přidat komentář
Útla zbierka pomerne krátkych a svojráznych poviedok argentínskej autorky, o ktorej som sa dopočul z rozhovoru na platforme „Kritický klub“, kde ma pri opise jej tvorby naozaj zaujala. Tam spomínanú knihu som však nečítal, no použiť detektívny príbeh na analýzu komplikovaných rodinných vzťahov ma motivovalo k prečítaniu si tejto kolekcie, ktorá ma príjemne prekvapila.
Každá sa zaoberá trochu odlišnou témou, každá sleduje príbeh a vnútorný svet iných postáv – čo ich však spája, je okrem Buenos Aires aj istý nadhľad v pomerne absurdnom až čiernom humore a špecifický spôsob práce s pointou jednotlivých poviedok. Tie sa neutápajú v konkrétnom opise prostredia či vzhľadu postáv, ako skôr dodávajú jednotlivým osobám kontext, a dej tak rýchlo napreduje – a smeruje k v podstate nevyslovenej pointe. Príbehy sa tak javia ako nedokončené, nie celkom otvorené, no v tom vidím gesto – príbehy, akokoľvek plné zvratov a prekvapení, nás ako čitateľov dokážu nasmerovať až za hranicu napísaného textu, a tak si záver môžeme vyskladať sami. Možno aj otvorenými sú, no nemyslím si, že by boli nedokončené či otvorené nepremysleným spôsobom, naopak tento princíp veľmi oceňujem. Dostáva nás do úlohy naozaj aktívnych čitateľov.
Celkovo je atmosféra príbehov morbídna či zvrátená – až existenciálne ladená, kedy sú postavy konfrontované s abnormálnymi skutočnosťami či sami reagujú mimo rámec bežných reakcií. Aj tak si ale myslím, že sa jedná skôr o preexponovanie tém súvisiacich so životom súčasného človeka a nie v „autorskom sadizme“. Jednotlivé poviedky som teda vnímal skôr ako metafory.
Problém som nemal so žiadnou z poviedok – akurát ma prekvapilo ich poradie. Mám na mysli dve záverečné poviedky, ktoré by som asi prehodil – Dočasný podnájom bol príbeh mrazivý a bol by veľmi silným záverom. Smrť a kanoe bola pre mňa zvláštna voľba, keďže príbeh pre mňa nedosahoval kvality zvyšku zbierky.
Mimo iné sa jedná o moju prvú knihu z kolekcie Klad a dizajn ma veľmi príjemne prekvapil: každá zložka knihy (ilustrácie, font, obálka) je nádherná, prehľadná a pridáva k atmosfére diela.
No... tak ako ma minulé poviedky (E. Keret) z produkcie Artfora príjemne prekvapili, tak ma tieto úplne odrovnali. Námety dobré, vždy som sa začítala, čakala som, ako sa to vyvŕbi... a nič. Do stratena. Zrejme z dôvodov intelektuálnych, aby si každý domyslel záver podľa seba (a nasilu tam hľadal niečo, čo tam nikdy nebolo). No ono to v konečnom dôsledku pôsobí ako sex bez orgazmu - netreba, hádam, vysvetľovať. Proti srsti mi bolo aj autorkino násilie, často až nechutné scény agresie (viac či menej skrytej), večná nespokojnosť hlavných hrdinov so životom, ako aj autorkino zvláštne sexuálne naladenie. Nič pre mňa.
Autorovy další knížky
2023 | Elena to ví |
2012 | Tvá |
2019 | Kapka štěstí |
2021 | Kto z nás |
2024 | Čtvrteční vdovy |
Aj vy máte občas pocit, že vždy, keď siahnete po najnovšej knihe z určitej edície, dostane sa vám do rúk text o čosi lepší, ako ten predošlý? Porucha na kraji galaxie ma zaujala, Byť mužom ma nadchla, Domov očaril. No Kto z nás – tá ma totálne pohltila.
Argentínska autorka Claudia Pineiro sa v útlej, no i tak pútavej, zbierke poviedok Kto z nás zamerala na ľudský charakter, pričom poodhalila vrátka do neprebádaných zákutí mysle – na miesta, o ktorých neraz ani netušíme – a pohrala sa s myšlienkami, ktoré vedome či nevedome potláčame, stránime sa ich.
Nevtieravo, no s istou ráznosťou, priblížila patálie bežných ľudí pokúšajúcich sa udržať na nohách aj napriek brvnám, ktoré im život hádzal do cesty, a prostredníctvom ich neraz prudkých, nepremyslených či inštinktívnych reakcií poukázala na skutočnosť, že nech sa s „ranami osudu“ snažíme vyrovnať ako najlepšie vieme, občas pokĺzneme, veď sme len ľudia.
Pineiro sa nesnažila vytvoriť dokonalé vzory, ku ktorým by sme mohli vzhliadať, práve naopak – svojim postavám umožnila robiť chyby, ich morálnym pokleskom či nefunkčným vzťahom dala priestor rásť. Posvietila si na psychické problémy i deštrukčný dopad disfunkčných rodín, ktoré zobrazila tak autenticky, tak hodnoverne, až som si nemohla pomôcť a hltala som slovo za slovom. Jej hrdinovia neboli bezchybní, no boli ľudskí, reálni.
Pri poviedkových knihách je už pravidlom, že niektoré texty nás zasiahnu viac, iné menej, no či už boli poviedky z knihy Kto z nás drsné, mierne desivé, alebo vtipné, opantali ma rovnako. Pri niektorých som súhlasne pokyvovala hlavou, z iných mi bolo ťažko, no mnohé ma (aj napriek dôležitým témam) pobavili. Až absurdne veľa z nich končilo vraždou (alebo k nej minimálne smerovalo), no čuduj sa svet, vôbec mi to neprekážalo – možno mám morbídny zmysel pre humor a možno som sa len dokázala stotožniť s myšlienkou, že každý z nás občas bojuje s vnútornými démonmi, ktoré vyplávajú na povrch, keď nás niekto vytočí – neviem, no Claudia Pineiro ma bavila.