Kukaččí vejce

25.05.2024

Viac ako samotný príbeh ma bavil doslov Ondreja Herca, čo je pomerne slušný prúser. Kniha nie je tak stará, ako iné SF, ktoré som prečítal, no zastarala. Okrem toho je to viac fantasy (majster a učeň) než SF - tou sa kniha stáva až v poslednej tretine. No a koniec tomu dáva korunu. Tam autorka tvrdí (teda píše), že jazyk a mimika tváre je genetická, že na oboje nemá vplyv prostredie - no a to je teda kravina, ani nechcem napísať aká veľká. Ak autorka pripisuje Thornovi rozlúštenie ľudskej komunikácie (ok, tu si to zjednodušme, bude to angličtina, aby sme sa nezaplietli v stovkách stále existujúcich jazykov a dialektov) a to len vďaka genetike. Pritom Thorn bol zo skúmavky a nikdy nevidel žiadneho človeka - tomuto neuverím ani omylom, a autorke to s kľudným svedomím budem vyčítať, pretože knihu napísala ako seriózne čítanie - lenže so spojenia SF vypustila science a nechala len fiction. Prečítať sa to dalo, ale vzhľadom k vyššie napísanému (fantasy vs SF, dobabraný záver), sa ku knihe nevrátim, čítanie by ma rozčuľovalo.

04.02.2024

Rád jsem si tuto knihu užil dobře se četla

02.12.2018

Skvelý príklad, ako veľmi záleží na spôsobe, akým je príbeh rozprávaný. Základná zápletka/pointa (ktorú sa dozvedáme prakticky až na posledných stránkach knihy), je v celku jednoduchá a prerozprávaná obyčajným jazykom by nevyznela nijak úchvatne. Napriek tomu kniha je neobyčajným zážitkom. Neobyčajná forma, komorný príbeh majstra a učňa, sa so silou dopadu kladiva mení v poslednej chvíli na spaceoperu. Odpoveď na otázku, ktorá čitateľa a hlavnú postavu motivuje celú knihu, prichádza a otvára otázky ďalšie a oveľa väčších rozmerov. Veľmi by som si prial vedieť, ako by príbeh pokračoval :)

20.01.2018

Táhlým „cinnnnk“ nehtu o břit katany zenu vymetenou hlavou napsaný, lehce motivační, scifi Šógun, kde mistr, šedý horský ninja lev, učí způsobům Hatani svého žáka, z kádě vypiplané lidské ufouně, a ono mu mimoděk stejnou mincí oplácí...ó, o kolik lepší než třeba námětem obdobný, a tolik přeceňovaný, střet kultur Cizince v cizí zemi!
Nelze než do písku osadit čtyřmi oblázky a jít tiše o dům dál.

PS: „Wei-na-ya, zazpíval dítěti, wei-na-mei, pěl hrubým mužským hlasem, který se ke zpěvu ukolébavek vůbec nehodil: ptáčku, rybičko - v tomhle domě ta píseň už kdysi zněla. Hei sa si-lan-nei...Neodcházej. Vitr hučí, voda studí, ale tady je teplo. Wei-na-ya, wei-na-mei.“

09.12.2017

Soft scifi román je na prvý pohľad klasickým príbehom typu Cesta bojovníka. Ľudské mláďa Thorn je tu od malička pripravovaný svojim majstrom, učiteľom, náhradným otcom na cestu, ktorú nedokáže pochopiť. Zvláštnosťou ale je, u Cherryhovej to však nieje ojedinelý prípad, že text nieje homo sapiens centrický. Teda aj keď sú tu opisované Thornové pocity, úvahy a konanie, ústrednou témou sú tu jednanie a myšlienky rasy podobnej veľkým mačkám. Thorn tu vystupuje ako jediný človek v spletitých vzťahoch tejto rasy.

Jediný nedostatok na texte vidím v tom, že kopíruje našu technologickú a historickú skúsenosť, čo sa mi vzhľadom na typ rasy veľmi nezdá. Cherryhová však túto okolnosť príliš nerozoberá a sústredí sa predovšetkým na vnútorný svet svojich hrdinov, ich zvyky a pohnútky, ktoré zasa nie sú až také odlišné od tých našich. Jednotlivé postavy v románe nie sú vôbec ploché, ich charakterové vlastnosti a vnútorný svet pôsobia veľmi plasticky, takže si k nim musíš vytvoriť nejaký vzťah.

Musím konštatovať, že opäť je to výborný text s hlbším zmyslom. Klasickou vadou v našich končinách je však fakt, že vydanie knihy, ktorá je súčasťou viacerých dielov a ktorá je ukotvená v ešte širšom spektre autorkinho pôsobivého univerza zostalo osamotené. Je to veľká škoda…