Kukura: jeho život ako ho prežil Čičvák
Martin Čičvák
„Pracujem so svojou dušou.“ Tak znel novinový titulok, ktorý uvádzal rozhovor s Jurajom Kukurom v nemeckých novinách tesne po premiére inscenácie Yerma v mníchovskom divadle Kammerspiele. Písal sa rok 1984 a začínala sa fascinujúca medzinárodná kariéra Juraja Kukuru, ktorá v kontexte dejín slovenského herectva nemá obdobu. Nezabudnuteľnú Yermu s Jurajom Kukurom v hlavnej úlohe režíroval nemecký režisér Peter Zadek, ktorý zďaleka nebol posledným umelcom svetového mena, s ktorým Kukura či už v divadle, alebo vo filme, pracoval. Na trh prichádza neobyčajná kniha, ktorá rozpráva príbeh dramatického života človeka, ktorý ako jeden z mála slovenských umelcov prešiel doslova celý svet, osobne spoznal najvýznamnejších európskych umelcov svojej doby, preslávil sa v Nemecku a napokon sa vrátil na Slovensko, aby dnes viedol jedno z najdôležitejších slovenských divadiel. „Mám tvár a mám dušu. Snažím sa pracovať so svojou dušou, pretože iba vtedy je to vidno na tvári,“ povedal Juraj Kukura v nemeckých novinách o svojom herectve. Kniha o jeho živote, ktorej strany sa budú doslova otáčať samé, vám umožní nahliadnuť do jeho duše a spoznať jeho pravú tvár. Dozviete sa napríklad, čo stálo v osobnom telegrame od Leonarda Cohena, aké zvyky má pred nakrúcaním Pierre Brice, ako Juraj Kukura nečakane vyhral v lotérii, aká je atmosféra na filmovom festivale v Monte Carle a čo to znamená, hrať divadlo pred vypredaným 900-miestnym hľadiskom v cudzom jazyku. Autor knihy Martin Čičvák je umelec a režisér, ktorého videnie dáva príbehu hlboký a úplne nový rozmer. Kniha je oveľa viac, než len životopisným rozprávaním. Je pohľadom mimoriadnej osobnosti na mimoriadnu osobnosť.... celý text
Přidat komentář
Očakával som hlbší záber, tak ako to bolo v knižke Inventúra o A. Hrycovi. Táto kniha je o hercovi , o ktorom sa dozviete viac. A nebude to len o klebetách o hercovi, ktorý ostal na "západe". Je však celkom fajn dozvedieť sa o niekom, kto naozaj niečo znamenal a ako to vnímal aj on sám. Knihu odporúčam.
Kukuru jsem četl poměrně dlouho, několik měsíců. Nebylo to pro mě lehké čtení na jeden zátah, neboť jde o velmi komplikovanou osobnost a zdůraznil bych hlavně slovo osobnost, ať už se k ní pojí jakákoli pozitiva či negativa. Některé pasáže mi nejspíš utkvějí nadlouho v paměti, za všechny asi noc strávená v hotelu s mladou dívkou či přinucení Martina Huby k běhu na pět set metrů zcela zbytečně. Možná mi jen chybělo trochu více komentářů z posledních deseti let a zejména i s ohledem na autora nějaké zážitky z Činoherního klubu. Rodinná slavnost pro mě totiž představuje dosud nejsilnější divadelní zážitek.
To je tááák strašne smutná kniha :=))) Keby tak pán Čičvák vedel ....... ale opravovať ho nebudem. Snáď len .... aspoň také drobnosti: Kryštál bar nebol v hoteli Devín a Dietrichovcom v Mníchove sotva bolo možné upíjať tuzexový alkohol, keď v tom meste žiaden Tuzex nebol :=)))
Len ma prekvapilo, že v príbehu chýba akákoľvek zmienka o MUDr. Hugovi H.
Ale ináč - to priznávam - prečítala som to na jeden záťah a vložené Čičvákove "eseje" (i keď ich ako eseje možno ani nezamýšľal) ma doslova ohúrili svojou hĺbkou a zacielením.