Pravá láska

14.10.2017

Je pravda, že väčšinu tvorby Baloghovej príliš nemusím, nesedia mi tam postavy, smiešne zápletky a podobne. No tejto knihe musím jedno uznať. 98% hlavných hrdinov sú neskutočne šarmantný krásavci, ktorým celý svet leží pri nohách (čo pre mňa osobne nepredstavuje absolútne žiadny problém, ak sú dobre premyslené a popísané ich charaktery), no Balogh chcela vytvoriť niekoho výnimočného... ale myslím, že to už naozaj trochu prehnala. Hlavného hrdinu dokonca na prvých stránkach popísala z pohľadu hrdinky tak, akoby vôbec nemal polku tváre (v detstve som v časopise videla fotku muža napadnutého medveďom, ktorý mal len polku tváre a to by som do romantického príbehu rozhodne nedávala, ale proti gustu...). Potom sa teda dozvedáme, že tvár predsa len má, ale znetvorenú, prišiel o ruku a oko, a tiež má zničené svalstvo na jednej strane tela. Akože chudáčisko chlap, Baloghovka sa na ňom teda vyřádila. Nepochybujem, že aj takýto ľudia si zaslúžia milovať a byť milovaní, o tom niet pochýb, ale chcela by som byť o podobných skutočnostiach upozornená dopredu - v anotácii (možno trochu detinské, ale čo už). Názov a hlavná myšlienka knihy znie pekne - Pravá láska, pri ktorej nezáleží na vzhľade, majetku, postavení či názoroch iných ľudí. Nemyslím si, že Balogh celkom zvládla spracovať tému na ktorú sa podujala, ale v rámci jej tvorby považujem túto knihu za taký lepší priemer. Hviezdu dávam aj za obálku knihy.