L&S – 1
Milan Lasica , Július Satinský , Martin Plch
Prvý zväzok súborného diela Milana Lasicu a Júliusa Satinského vyšiel v roku 1996. Lektorom knižného projektu bol Martin Plch. Doslov: Martin Porubjak – Lasica & Satinský & my. Texty L&S publikované v knihe sú rozčlenené do štyroch častí: * poviedky * dialógy (texty v ktorých autori vystupujú sami za seba bez divadelných rekvizít) * scénky (texty, v ktorých autori vystupujú ako dramatické postavy) * divadelná hra-Deň radosti Ako dodatok je v knihe publikovaná kompletná Bibliografia (zostavil Martin Plch), Diskografia (z. Martin Plch), Teatrografia (z. Viera Sadloňová) a Filmografia (z. Marianna Forrayová).... celý text
Přidat komentář
Coby velký obdivovatel této "nesmrtelné" dvojky jsem moc rád, že byly vydány její kompletní "sebrané spisy". Mám doma oba díly a patří v mé knihovně na čestné místo.
Lasicu a Satinského jsem začal "hltat" od dob studia na střední škole. Dodnes také vzpomínám na Nečakanie na Godota, představení, které jsem si užíval naživo v Divadielku na Korze v Blave.
Čím mě humor L&S natolik přitahuje?
Tak především originalitou, inteligencí, duchaplností, a to vše na vlně bezbřehé absurdity.
Chtěl bych poděkovat editorům knihy za užitečné faktografické dodatky.
Pěkné miniatury a scénky plné slovíčkaření, situačního a absurdního humoru alá Václav Havel nebo Samuel Becktett. Literárně jako čtení to tak nevynikne a občas je to i celkem nuda. Ale když to pak vidíte na divadle, tak to teprve dostává ten správný drajv. L a S byli hlavně divadelníci a ty texty rozehrává až jejich hra na divadle nebo kdekoliv před publikem. Doporučuji.
V+W skoro neznám a z toho, co znám, mi dialogy L&S nejvíc připomínaly Semafor. Inteligentní humor, slovní hrátky, absurdno, perfektně trefné společensko-politické glosy. Náramně se mi to líbilo. První kniha, která mě doma donutila - přes mou zoufalou nekompetentnost - předčítat ve slovenštině :o)
L: Môj otec bol humanista. A matka tiež nebola celkom normálna. Ale pretvarovať sa vedeli. Život ich naučil. Otec - humanista sa celý život tváril ako nihilista. Znechutene. Prišiel domov hladný ako vlk, obed na stole...
S. A on - ham ham polievočka, chrum, chrum kuriatko...
L: Naopak. Vraví - obedy neuznávam, večere neuznávam. Načo jesť, načo piť, načo spať, načo žiť. Až jedného dňa...
S: Umřel od hladu.
L: Nie. Jedného dňa, vlastne jednej noci ho matka nachytala v špajzi.
S: Preboha, s kým?
L: Ako hlce šošovicu.
S: Šošovicu uznával? Zvláštny svetonázor.
L: Ale matka hneď vedela, na čom je. Tak mu vraví - aha, taký si ty nihilista? Za misu šošovice predá svoje presvedčenie, s kým so to len žila, zbabelec - a otcovi neostávalo nič iné, len dojesť tú šošovicu a začať sa tváriť ako materialista. Ale matka mu už nikdy nevarila.
S: Neverila.
L: Ani to.
OPTIMISTA: Ja som zdravý aj bez kvapiek. A viete prečo? Lebo som sa nikdy do ničoho nemontoval. Nikde som sa nepchal, nikdy som nič neorganizoval, nikam som sa nenatískal. Pekne som vždy sedel doma, pred televízorom, skrátka, žil som naplno. A preto teraz nepotrebujem kvapky. A vy? (...) Bolo vám to treba?
PESIMISTA: Mne? Ja som to nerobil pre seba.
OPTIMISTA: Viem. Robili ste to pre druhých. Lenže lieky musíte teraz žrať vy, zatiaľ čo druhí sa napchávajú bravčovým bôčikom.
Ten neopakovateľný bravúrny humor, vycizelované texty, inteligentná zábava na úrovni! Stará dobrá klasika, ktorá sa, žiaľ, akosi vytratila a na jej miesto zasadla povrchnosť, vulgárnosť a ďalšie nevábne prívlastky, ktoré, na ešte väčší žiaľ, ľudia prijímajú a akceptujú.
S: Isto sa dobre pamätáte...
L: Podľa toho na čo!
S: Tak povedzte rovno, na čo sa chcete pamätať a ja sa vás na to opýtam.
L: Najprv sa ma opýtajte a ja vám poviem, či sa na to pamätám.
S: Tak teda, iste sa dobre pamätáte...
L: Podľa toho na čo! Pochopte, že sa nemôžem pamätať na všetko... (Ponorky)
V dnešnej dobe prízemného televízneho humoru pôsobia dialógy Lasicu a Satinského ako balzam, ktorý nesmrdí, ale vonia a nemá žiadne vedľajšie účinky. Osobne som si zgustol na ranných, "najmladších" (prvý krát publikovaných) dialógoch, ktoré neboli miliónkrát prehrávané v archívoch stv, vyznačujúcich sa asi najväčšou hravosťou a nonsensom. Nesporným faktom už zostane, že L+S ostanú alfou a omegou slovenského humoru a preto ak ma povedie nejaka tá pohnútka zasmiať namiesto TV budem voliť túto knihu. Alebo pôjdem zavárať:
S: A čo robíš?
L: Zaváram...
S: A čo?
L:Slivky.
S: Slivky si zaváral včera.
L: Jáj, tak čerešne!
S: Čerešne a koľko?
L: 4
S: Tak málo?
L: To mi stačí, ja nemám rád čerešne...
Lasicu a Satinského naprosto miluju, ale nevím proč, pouhé čtení mě příliš nebavilo. Raději si pustím nějaký záznam a budu se dívat a poslouchat :)