Len trochu v poriadku
Jana Varcholová
Debutová zbierka poviedok Jany Varcholovej Len trochu v poriadku ukazuje komunitný život prevažne mladšej strednej generácie, ktorá sa tlačí na kope, a predsa sa cíti osamelo. Postavy v nej sa pozorujú, porovnávajú, scvrkávajú, vyvreskujú po sebe, občas požívajú nadmerné množstvá alkoholu či jedla na vyrovnanie sa so stiesňujúcim životom veľkomesta alebo vlastnými, nie vždy úplne štandardnými vzťahmi. Autorka na ich zobrazenie využíva realistickú optiku, miestami drsnú a sarkastickú, ironicky odstupovú, so špecifickým nenásilným humorom. Ďalšou polohou je nenápadný prerod textu vychádzajúceho z realisticky pôsobiacej situácie do absurdity, často až kamsi k surreálnu, kde byť čudný je tou najnormálnejšou vecou na svete.... celý text
Přidat komentář
Zbierka poviedok od Jany Varcholovej mi jej prvými stránkami v niečom veľmi pripomínala Duša Martinčoka a jeho Niekto sa nájde. Možno hneď tou prvou poviedkou o babe, ktorú z osamelosti otravuje jej staršia pani suseda.
Potom poviedočky prerastali do pomaly bizarných, až som pri niektorej, hej, tej o Cinkotovi, pozerala, že haló, čo to akože má byť?!
Poviedky o stratených miléniáloch, ktorí už budú mať pomaly 40, aj 45 a ešte vždy sa tak úplne nenašli. A možno, my všetci, miléniali, aj ne-mileniáli, sa budeme hľadať do konca našich dní...
Príjemné, oddychové, dobre sa to číta, expresívne výrazy nevadia, na druhú stranu, Pulitzera neočakávajte. A ja viem, že aj poviedky môžu byť master žáner (viď Čechov či Lucia Berlin), ale ja chcem napríklad aj od tejto autorky román! Prepracovanosť, rafinovanosť, hlbší ponor do postavy či príbehu na väčšom rozsahu.