Letmý sneh
Pavel Vilikovský
https://www.databazeknih.cz/img/books/22_/221073/bmid_letmy-sneh-Hq4-221073.jpg
5
50
50
Bolo by to pekné povedať, že novela Pavla Vilikovského dáva odpovede na základné otázky života, ale nebola by to pravda. Hlavný hrdina a rozprávač príbehu sa len pokúša klásť tie odveké otázky trochu ináč, tak ako mu ich vnucujú na jazyk jeho vlastné zážitky a skúsenosti. No ako vieme, dobre položená otázka je už polovicou odpovede, a druhú polovicu si iste doplní sám učiteľ. Dozvie sa popritom všeličo o láske, lavínach, kožuchoch, duši, materských znamienkach, zen budhizme a na neposlednom miest aj o bilabiálnych konsonantoch v jazyku algonquinských Indiánov. Nie všetkému, čo rozprávač vraví, sa dá veriť, ale to nie je čudné, on si len píska na ceste tmavým lesom, aby si dodal odvahu. Iste ho poteší, ak ho čitateľ na kuse odprevadí a prípadne sa aj pridá svojím vlastným popiskovaním - vo dvojici sa ani ten najhustejší les už nezdá taký temný.... celý text
Novely Literatura slovenská
Vydáno: 2014 , Slovart (SK)Originální název:
Letmý sneh, 2014
více info...
Přidat komentář
Toto fakt ne. Na zacatku jsem s nechuti cetla, pak jsem zacla preskakovat a na posledni stranky jsem se vyprdla uz uplne. Knizka je tenoucka a presto na me pusobi, ze vetsina toho textu je jen nejaka omacka aby to bylo delsi.
Mezi řádky Letmého snehu zaznívá mimojiné též kritika dnešní konzumní společnosti, jazyka, technologizace či materialismu. Máme tolik práce s tělem s budováním kariéry, maličkostmi, které nejsou důležité, že na duši nám nezbývá čas, na lásku nám nezbývá čas.
Na každého z nás se jednou může sesunout lavina, která nás buď zasype, nebo se nás jenom letmo dotkne. Nikdy nevíme, kde k té katastrofě může dojít, a proto bychom si měli vážit přítomnosti a všeho, co máme našich milovaných či zdraví. Nebát se milovat.
Metaforou laviny by se dala vyjádřit celá kniha buď nás může zcela pohřbít, vtáhnout a zasáhnout jako lavina, nebo jenom lehce projít kolem nás, jako by se nás témata v ní ani netýkala. Důležitý je hlavně čtenář a to, jak moc je ochotný se nechat pohltit a jak moc chce nad jednotlivými otázkami, které Letmý sneh přináší, přemýšlet a jestli je možno na ně vůbec nalézt odpověď.
Láska je, keď niekto odchádza a ty máš pocit, že by si mu chcel niečo povedať. Cítiš, že je to čosi dôležité a naliehavé, hoci to navonok nemusí tak vyzerať, ale za svet si na to nevieš spomenúť, alebo si v časovej tiesni nevieš napochytre vybrať z nepreberného množstva nikdy nevysloveného.
Len nedávno som objavila Vilikovského. :o Druhá kniha, ktorú som od neho prečítala a opäť dávam 5*. Krásny príbeh, podaný zvláštnym štýlom. “Typicky Stredoeurópan už vopred ráta so stroskotaním a ide mu len o to, aby stroskotal dôstojne, pokiaľ možno s veľkou loďou a nie ďaleko od brehu, odkiaľ ho môžu sledovať diváci.”
zo začiatku som myslela, že to odložím, ale potom ma to oslovilo, nevšedný príbeh
Útlá neokázalá knížka, která ale zanechá o to větší dojem.
Se slovenskou přímočarostí a vtipem, s lehkostí, velmi prostě a každému srozumitelně hledá autor/vypravěč odpovědi na ty nejtěžší otázky: co je duše?, co je láska?, co o nich lze říci?
Způsob jakým o tom píše snad už nemůže být upřímější a otevřenější.
Pokud by si chtěl někdo přečíst skutečně něco o lásce (a nechce se mu číst celou knihu) - ať si přečte aspoň 2 stránky kapitoly 2v.
Príbeh, ktorý sa rozvíja tak nenápadne a potichu na pozadí iných spomienok či udalostí, že keď sa rozvinie do tragickej koncovky, ovalí vás svojou konečnosťou. Takže napriek tomu, že ho z náznakov tušíte celú knihu, napokon nie ste pripravení. Tak ako na ten letmý sneh, keď sa ukáže...
Zaujímavé, krásne, pravdivé, melancholické myšlienky. Smutný príbeh, ale taký je život.
Mnohé, čo sa nám deje, je už "za slovami" resp. slová nestačia. Tento príbeh však hranicu slov a metafory posúva. Krásné čítanie.
"Už počujem rásť trávu, ktorú čo nevidieť zakryje lavína. Obávam sa tej chvíle, prirodzene, veď lavínu som ešte nezažil, ale spájam si s ňou aj istú nádej. Dúfam, že mi vtedy - ako vravia ľudia, čo stáli na prahu smrti - prebehne v okamihu pred očami celý život, a v tej zrýchlenej, zhustenej podobe, v tom stručnom sumári sa mi vyjaví, o čom vlastne bol a aký mal zmysel."
Bolo to horkosladké, jemnodrsné, trpkoúsmevné, smutnokrásne. Rôznorodé chute slov sa miešali na jazyku. Lavíny, duše, lásky, zenbudhizmy, Menominiovia, bľosy. A Lienky. Pripravené a podávané decentne, primerane, s citom. Bez veľkých gest a prudkých pohybov. Tak presne akurát.
Ťaživé a bolestné, no predsa krásne čítanie. Spočiatku je to iba sled zdanlivo nesúvisiacich úvah, z ktorých sa len veľmi pozvoľna, nenápadne a nehlučne, vynára príbeh. Nadobúda vôňu, farby, zvuky, naberá hĺbku, rozmer. Získava tvár, „dušu“. A presne tak potichu, bez veľkého kriku, ako sa rodí samotný príbeh a aká skromná a nenápadná je kniha rozsahom i obálkou, sa zmocní vašej duše a zanechá v nej stopu, odtlačok. Čo viac od knihy možno žiadať?
Nestáva sa mi často, aby som knihu zatvárala, premýšľala o nej, niekedy dokonca odsek po odseku. Zopár myšlienok som si z nej aj vypísala. Skutočné, pravdivé, boľavé. Odporúčam!
Veľký, ťažký, zúfalý príbeh, stvárnený placho, minimalisticky. Žiadne veľké slová a prudké gestá, ale úžasné vykreslenie atmosféry, dokonca miestami vtipne. Tichý zosun do "krajiny za zrkadlom", strašný svojou nezvratnosťou, nebýval veru témou pre beletriu, no v poslednej dobe sa tento námet stal veľmi frekventovaným, možno aj preto, že téma už prestala byť rodinným či spoločenským tabu a podobný príbeh zažíva čoraz viac ľudí.
Knihu mi nesmierne "zútulnili" v nej zakomponované reálie - Heydukova, kde som bývala, Šafko, kde som v Kazačku (blahej pamäti) oslavovala niekoľko promócií, Michalská, po ktorej som roky rokúce chodila do práce. Akoby i tieto detaily prispeli k porozumeniu príbehu a súzneniu s postavami.
Len jediná pochybnosť: početné epizódy príbehu venované slovenskej lexike sa môžu stať prekážkou, že kniha nebude tak prekladaná a v cudzine vydávaná, ako by si zaslúžila.
Každé jedno slovo má svoje miesto, nič nie je navyše, všetky myšlienky sú vyjadrené tak jasne, postavám všetko verím a sú pre mňa skutočné a hlavne žijú svoj život vo veľmi silnom príbehu. Pre mňa obrovský čitateľský zážitok.
Kým "pes na ceste" je vtipno-krutá obžaloba neduhov Slovenska a k starnutiu pristupuje skôr s nadhľadom, Letmý sneh je tragicko-poetický nevypovedané odchádzanie až k finálnej lavíne. Hra zo slovami a významami nepôsobí násilne a pritom rozoberá "tabu" otázky spoločnosti jednoducho ako dieťa, na ktorá sa nikto nemôže hnevať. Posledné knihy Vilikovského jednoducho nejde hodnotiť nižšie.
Autorovy další knížky
| 2014 |  Letmý sneh |
| 2005 |  Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch |
| 1988 | Lampa s růžovým stínidlem |
| 1995 | Miesto v príbehu |
| 2001 | Večne je zelený... |
Zlomili ste mi srdce pán Vilikovský.
Ďakujem