Levie srdce

02.11.2024

Kto má rád poznávanie samotného života so všetkými jeho drobnosťami a nezakladá si na plynulom hlavnom deji s vedľajšími, tak je na správnej ceste. Ak sa zaujímate o život Ukrajincov po vojne, táto kniha splní vaše očakávania. Je viac popisná, nie je v nej dynamika deju, ale dynamika opisov, takže číta sa veľmi dobre. Je tu jemný ironický humor, zaujímavosti, informácii, skoro akoby aj sám autor bol encyklopedista :) Tak som sa dozvedela, čo je to fašistická tráva, že kozy neplačú, ale ovce áno, že nie som jediná, ktorá ofŕka knihu polievkou, že je dobré sa počas búrky schovať pod brezu a nie pod dub či vŕbu. Sú tu drobučké filozofické úvahy o chlebe, slobode, ktoré som si zapísala (viď nižšie). Príťažlivo a teda pravdivo, lebo pravda môže byť aj príťažlivá, popisuje následky výstavby asfaltovanej ceste, ktorá ledva prekonala dĺžku dvoch kilometrov a napriek tomu bola vyťaženejšia než dnešná slovenská D1. Zaspomínala som si pri tom na vlastný pocit akejsi blaženosti, keď som sa mohla voziť na bicykli či kolobežke či na sánkach po hladkom povrchu. Niečo teda na tom "bláznovstve" voziť sa "len tak", bezcieľne či pre smiešny cieľ môže byť. Zoštir!

... veď aj sám život je plný obmedzení. Niektoré prijímame dobrovoľne, iné prijímame z donútenia, a takým spôsobom objavujeme slobodu, veď keby všetko bolo dovolené, sloboda by vôbec neexistovala, zanikli by všetky želania a túžby, život by sa zastavil a zavládol by nepredstaviteľný chaos.

Slovo „chlieb“ vždy stálo vedľa takých pojmov, ako sú „zem“, „voda“, „vzduch“, a je neoddeliteľné od slov „život“, „dobro“, „svet“, „mier“.