Logika činu

30.11.2018

Zdá sa, že som (cum grano salis) čitateľskou premiérou tvorby francúzskeho filozofa na tomto portály a verím, že súčasne precedensom pozitívneho hodnotenia intelektuálnych čitateľov na dielo, ktorého koncept vyjadrený pomocou metafory by znel: na život bohaté more, do ktorého pritekajú tri rieky - ontológia, filozofická antropológia a spiritualita. Nemal som pri čítaní pocit, že plávam vo vodách bezbrehej metafyziky, ktorá utopila všetku blahodárnosť riečnych zdrojov. Napriek obdivuhodnej hĺbke myšlienok zostáva autor zrozumiteľný a svoje reflexie podáva bez zbytočných sémantických labyrintov. Blondel uvažuje nad zdanlivou triviálnosťou, totiž predmetom útlej knižky je analýza ľudského konania, ktoré predstupuje pred neúprosnú metafyziku a tá s vypočúvaním neotáľa. Hviezdička dole za často sa opakujúci imperatívny nádych, ktorý ochromuje čitateľov úsudok. Vyberám pre záujemcov niektoré autorove myšlienky:

"Otázka nášho osudu nás trápi a desí len dovtedy, dokedy si ju s naivnou dôverou pripúšťame a hľadáme na ňu odpoveď, nech už je akákoľvek - epikurejská, budhistická alebo kresťanská: proste sa na to nepýtajme."

"Nenájdete neriešiteľnejšie problémy než tie, ktoré neexistujú."

"Ak ostáva nepomer medzi tým, čím sme a tým, čím chceme byť, znamená to snáď, že tento nepomer je definitívny, že podliehame ustavičnému sklamaniu, a že pocit biedy ospravedlňuje pesimizmus? Určite nie. Znamená to totiž, že v nás je niečo, čo je potrebné ešte vydobyť, že sme sami pred sebou z časti - a to tej najlepšej - cudzinci, a že máme sami pre seba chápať nie ako cieľ, ale ako prostriedok k ďalším výdobytkom."