Logika činu
Maurice Blondel
Jedno z nejvýznamnějších děl moderní filosofie a v teologické reflexi snad vůbec nejvlivnější je L'Action (Akce, Konání) M. Blondela (1861-1949). Jeho základní inspirací však nebyly teoretické ideje, nýbrž osobní zkušenost náboženského života. Z tohoto hlediska je též sestaven tento malý výbor. Při pozorném čtení těchto duchovních textů odhalíme, že jde vlastně o filosofickou verzi ignaciánských exercicií a vposled o přetlumočení evangelijní výzvy k obrácení do řeči moderního člověka.... celý text
Náboženství Literatura naučná Filozofie
Vydáno: 2001 , Trinitas , Křesťanská akademie ŘímOriginální název:
Action
více info...
Přidat komentář
Štítky knihy
filozofie křesťanství filozofická antropologie
Zdá sa, že som (cum grano salis) čitateľskou premiérou tvorby francúzskeho filozofa na tomto portály a verím, že súčasne precedensom pozitívneho hodnotenia intelektuálnych čitateľov na dielo, ktorého koncept vyjadrený pomocou metafory by znel: na život bohaté more, do ktorého pritekajú tri rieky - ontológia, filozofická antropológia a spiritualita. Nemal som pri čítaní pocit, že plávam vo vodách bezbrehej metafyziky, ktorá utopila všetku blahodárnosť riečnych zdrojov. Napriek obdivuhodnej hĺbke myšlienok zostáva autor zrozumiteľný a svoje reflexie podáva bez zbytočných sémantických labyrintov. Blondel uvažuje nad zdanlivou triviálnosťou, totiž predmetom útlej knižky je analýza ľudského konania, ktoré predstupuje pred neúprosnú metafyziku a tá s vypočúvaním neotáľa. Hviezdička dole za často sa opakujúci imperatívny nádych, ktorý ochromuje čitateľov úsudok. Vyberám pre záujemcov niektoré autorove myšlienky:
"Otázka nášho osudu nás trápi a desí len dovtedy, dokedy si ju s naivnou dôverou pripúšťame a hľadáme na ňu odpoveď, nech už je akákoľvek - epikurejská, budhistická alebo kresťanská: proste sa na to nepýtajme."
"Nenájdete neriešiteľnejšie problémy než tie, ktoré neexistujú."
"Ak ostáva nepomer medzi tým, čím sme a tým, čím chceme byť, znamená to snáď, že tento nepomer je definitívny, že podliehame ustavičnému sklamaniu, a že pocit biedy ospravedlňuje pesimizmus? Určite nie. Znamená to totiž, že v nás je niečo, čo je potrebné ešte vydobyť, že sme sami pred sebou z časti - a to tej najlepšej - cudzinci, a že máme sami pre seba chápať nie ako cieľ, ale ako prostriedok k ďalším výdobytkom."