Lovec jeleňov
James Fenimore Cooper
Příběhy Kožené Punčochy série
1. díl >
Asi päťdesiatročný J. Fenimore Cooper píše prvý zväzok svojho päťdielneho románového cyklu, ktorého hrdinom je Natt Bumppo, šikovný lovec a skvelý strelec. Tohto sympatického zálesáka spoznávame v jednotlivých životných úsekoch ako Lovca Jeleňov, Sokolie Oko, Stopára a Koženú Pančuchu. V hlbokých lesoch, plných zvere a vtáctva, vládol odjakživa Indián, ktorý sa podriaďoval iba mocnému a múdremu Manitouovi. Amerika mu bola rodnou kolískou i dobrou matkou, kým velebnú samotu nenarušil biely pán. Boli to predovšetkým Angličania a Francúzi. Mnohí z belochov prišli sem bojovať za svojho kráľa, iní pre vojenskú kariéru, mnohí dobrodruhovia, ktorým bolo doma prihorúco, hľadali v hlbokých lesoch, kam nesiahala moc zákona, úkryt. Samotný dej je jednoduchý. Čingačgúk si prišiel k Hurónom po svoju nevestu, ktorú mu uniesli. Lovec Jeleňov pomáha priateľovi pri únose, ale sám padne do zajatia a čaká ho pomalá, ukrutná smrť. V dramatických udalostiach, zauzlených životnými osudmi Toma Plavca, žijúceho v akomsi vodnom hrade na jazere Otsego spolu so svojimi dvoma dcérami, a Harryho Marcha, ktorý sa uchádza o priazeň jednej z dcier, prekrásnej Judity, vykreslil Cooper plasticky obidve tváre Ameriky. Vydanie druhé, upravené... celý text
Literatura světová Dobrodružné Pro děti a mládež
Vydáno: 1970 , Mladé letáOriginální název:
The Deerslayer, 1841
více info...
Přidat komentář
Skvělé dobrodružství Sokolího oka a jeho indiánských kámošů. Je to taková obsáhlejší a propracovanější "mayovka"...:-)
První díl pentalogie, který zastihuje hlavního hrdinu na začátku jeho zálesácké dráhy. První souboje s Huróny, první vítězství, se kterým si ještě neví úplně rady. Setkáváme se zde s mladým Čingačgůkem, budoucím posledním Mohykánem. Děj se odehrává v zásadě na jednom místě, někomu se může zdát zdlouhavý, nicméně je poutavý a má stále - i po tolika letech - čtenáři co nabídnout.
Skvělý příběh, který mě ihned vtáhl do děje. Rozhodně stojí za přečtení. Já se k této sérii jistě jednou ráda vrátím...
Štítky knihy
zfilmováno 18. století americká literatura Indiáni divočina Severní Amerika boj o život lovci bojovníci dobrodružné rományAutorovy další knížky
1963 | Stopař |
1991 | Lovec jelenů |
1967 | Prérie |
1964 | Průkopníci |
1973 | Lodivod |
Z jednej strany: (SPOILER!) Komorný príbeh odohrávajúci sa na jednom jazere a jeho brehoch kdesi v ešte takmer nedotknutých kútoch Ameriky osemnásteho storočia, plný opisov prekrásnych prírodných scenérií. Hlavní aktéri, ktorí sa tu vzácnou náhodou tak pekne zišli, striedavo upadajú do indiánskeho zajatia, aby z neho mohli za dramatických okolností unikať. Podlí červenokožci zo zlého kmeňa (z pohľadu Francúzov však kmeňa dobrého), ktorí si nenechajú bielymi mužmi vziať svoje skalpy (ani skalp svojej zajatkyne unesenej z dobrého kmeňa) – naopak, v zhode so svojou divošskou prirodzenosťou sa rozhodnú, že si vezmú skalpy oných bielych mužov (ktorí s tým však napodiv nesúhlasia a asi aj preto jednostaj červeným mužom unikajú) – za všetku svoju prefíkanú ukrutnosť ťažko zaplatia. Po tom, čo zúčastnení zložia tejto romanticko-dobrodružnej zápletke svoju krvavú daň, duo hlavných hrdinov, teraz už mladých bojovníkov, spokojné odchádza do svojich lesov v ústrety sláve a ďalším dobrodružstvám v nadchádzajúcom vojnovom konflikte. Odchádzajú aj ostatné preživšie postavy, avšak tie, ako sa zdá, v ústrety zabudnutiu. V knihe siahodlho a nespočetnekrát opisované dielo ľudských rúk autor ponecháva napospas divokej prírode a zmaru. Samotný záver vyznieva (aspoň pre dnešného čitateľa) dosť zmätene, keďže hlavný hrdina celej série sa vôbec nezachová romanticky, teda „správne“ romanticky (i keď súčasníci p. Coopera boli zrejme spokojní).
Z druhej strany: Takéto knihy by sa mali zakázať, jestvujúce výtlačky zabaviť, zrecyklovať, dávno zosnulého autora morálne odsúdiť a meno jeho hodiť na nejakú čiernu listinu! Ťažko uveriť, že je ešte možné, aby v časoch a ovzduší našej modernej euroatlantickej civilizácie, tobôž na území zaručene slobodnej a tolerantnej EÚ, ktorá prvá prináša svetlo všetkých osvieteneckých ideálov ubolenému svetu, mohol niekto prechovávať či dokonca šíriť čosi také! Že je možné, aby takéto diela mohli obyvatelia Únie stále voľne nachádzať vo svojich verejných knižniciach! Lež som optimistom a nestrácajúc nádej pevne verím, že sa dajakí aktivisti spamätajú, nejaké akčné MVO sa pustia do boja a za pomoci bruselských súdruhov urobia poriadky s touto neúnosnou situáciou a konečne presadia ideologickú čistotu literárneho sveta!
Táto príšerná kniha z barbarských čias, keď sa naša civilizácia iba začínala z dôb temna predierať ku svetlejším zajtrajškom, je plná nezakrývaných sexistických narážok, schvaľovania rodovej nerovnosti, urážok pôvodných obyvateľov amerického kontinentu, podnecovania rasovej nenávisti (či aspoň neznášanlivosti), predsudkov a vojnového štváčstva! Obsah knihy prestupuje všetky hranice politickej korektnosti!
Navyše sú v nej vyzdvihované akési cnosti, ktoré už nielenže dávno vyšli z módy, ale dnešná mládež by o nich radšej nemala mať ani poňatia!
Snáď jediní, ktorí by mohli mať z textu aký-taký osoh a potešenie, sú milovníci prírody, ktorí by mohli nájsť zaľúbenie v romantických opisoch divokej krajiny a prírodných scenérií za všetkých svetelných podmienok. Pravdaže, iba ak by dobrá ruka dohliadajúceho komisára najčiernejším tušom začiernila všetky tie vyššie spomenuté ohavnosti.
(Tie ironické poznámky som si skrátka nedokázal odoprieť.)