Ľudia z močarísk

08.01.2020

knihobúdková... !!!SPOILERY !!!
opäť názov, ktorý ma upútal...anotácia - tam už by jeden zaváhal, ale nedala som sa odradiť a vrhla som sa do močarísk...a do zapadlej dedinky Kurene, kde snáď zaspal čas...sliepňajúce okienka nízkych, zadymených chalúp, kde chudobní pobývajú v jednej miestnosti s prasaťom...kde ako podlaha musí stačiť udupaná hlina...kde na múku melú dubovú kôru a s močiarom sa ťahajú o kúsky neúrodných políčok...kde je v zime zima a v lete horúco, mraky komárov a hmyzu ako bonus...
a do toho všetkého poznávame hlavných hrdinov knihy - ústrednú dvojicu Vasiľa a Hannu...hneď v úvode autor venuje priestor Vasiľovi...mladík - živiteľ rodiny, krivo obvinený zo spolupráce s banditmi (klepem si na hlavu - prečo čuší ?? prečo nič nepovie ??? fakt taký dedinský truhlík....Vasiľ a Hanna - nesúrodá dvojica - Hanna popísaná ako najkrajšia dievčina v dedine, naviac veľmi pohotová a výrečná..samozrejme pracovitá a - chudobná...
a ani sa nenazdám a už ma autor pekne namotal, že čulo žijem nemnohý spoločenský život s Kurenčanmi - priadky, nejaký ten spev, domáce pálené a drina drina drina.. poznávam rodinu Zajčikových s mnohými deťmi a ešte väčšou biedou, harmonikára Aľošu, veselého Chveďku, nahráddzaajúceho rodičov mladším súrodencom a i pri všetkej robote nestrácajúceho úsmev na tvári.....cítim prach, pot, blato, kostrnky bodajúce do nôh...a ďakujem za pohodlie dneška...(i keď, žiť vtedy, asi by som na tie moje arytmie čas nemala :P)

aby nechýbala agitka poplatná dobe, dojde aj na družstvá, spoluprácu, zveľaďovanie spoločného....boj s tradíciou a vierou v Boha na jednej strane vierou v komunizmus na strane druhej....priestor dostáva Mikanor, ako ďalšia popredná postava vedľa mladej dvojice...delenie majetkov - polia všetkým - kde graduje spor medzi Vasiľom na strane jednej a Jevchimom Glušakom Korčom na strane druhej...Jevchim zobrazuje moc - bohatý mladík (dnes by patril k šampónom či takej tej zlatej mládeži...) pekný, šikovný...a predsa...zvádza to túžiť po tom, aby sa mu dostalo po nose...ale kdeže...i tú Hannu nakoniec získa...(a tu nechápem, že jej zrazu reč došla..že si nevyjasnila nedorozumenie s Vasiľom, že sa nechala "predať" Jevchimovi....)
a koniec po svatbe Hanny a Jevchima zostáva otvorený....

neuzavrel ani osudy ostatných hrdinov z knihy, najmä Hanninej kamarátky Chadosky, ktorá Jevchima milovala a dala mu všetko...opúšťame ju na prahu smrti...a dost mi teda na svatbe chýbala, ale Hanne zjavne nie...
zaujali národné zvyky -- prekvapila nevesta v saténovej blúzke, károvanej sukni a šnurovacích topánkach...ale venček mala....čakala som kroj...:))) ale móda je móda....

"Pozerali, ako sadá, tmavne sneh, ako presakuje vodou, ako sa na potoku ligocú slnečné prasiatka, ako sa parí, preschýna aprílová pôda. Do vysilenia chodili za pluhom, cítili pod bosými nohami vlhkú mäkkosť rozrušenej zeme. Orali, bránili, siali..."

a trocha tej východnej poetiky - široká duša , nadhľad a mudrovanie sa derie na povrch aj medzi močariskami...:
"Veď vravím ako svorná rodina ! - Andrej, ktorý delikátne držal cigaretu končekmi prstov, tenkým prúžkom vpúšťal z nosa dym a povedal filozoficky, poučne - Živoríme v močiari, uprostred lesov. Tak povediac, ako dáke zvery. Z toho je teda aj naša zaostalosť !"

ako som to nečakala, tak ma príbeh strhol (dobre, pasáže o komunizme ma nebavili, no :))) a zaujal...samozrejme najviac som prežívala Hannin vnútorný boj, dramatické "schody" a "rozchody" s Vasiľom, fandila a nevyfandila to šťastie...ale, ako vraví Mikanor :" Nič to, možno ešte nie je všetkému koniec ! V živote, nie je tajomstvom, sa všeličo stáva "....

doporučujem !!! (hlavne milovníkom zapadlých dedín v lesoch medzi močiarmi, milovníkom širokej slovanskej duše a vytrvalým čitateľom :))