Ľudovít Štúr : Rozpomienky
Jozef Miloslav Hurban
Jozef Miroslav Hurban bol asi najpovolanejší na napísanie Štúrovho životopisu. Bol jeho priateľ a v mnohých veciach najbližší spolupracovník a disponoval aj odbornými schopnosťami. Dlhé roky zbieral a spracovával materiál, dospel až po rok 1848. Životopis uverejňoval až na sklonku života na pokračovanie v Slovenských pohľadoch. Rozpomienky sa organicky viažu k materiálu, súvisiacemu so životopisom Ľudovíta Štúra, preto sú súčasťou publikácie, ktorej podstatnú časť tvorí Hurbanovo vylíčenie Štúrovho života.... celý text
Přidat komentář


Povinné čítanie pre tých, čo sa zaujímajú o dejiny Slovenska v 19. storočí. O Štúrovom boji, o jeho živote, o jeho skone. Všetko na pozadí dejinných udalostí, keďže Hurban bol očitým svedkom bojov meruôsmeho roku. Hurban nijak nenaznačuje, žeby za smrťou nášho Velikána stál ktosi iný, než sám Štúr. Kniha je písaná dnešným pravopisom, no skladba vety a jedinečné výrazové prostriedky sú zachovávané (nevidel som pôvodinu, neviem porovnať, ale badať, že nejde o súčasný text). Nádherné čítanie, tobôž keď si človek uvedomí, že človek čo písal tie riadky jal v ruke šabľu a, súc veliteľom dobrovoľníkov, rinul sa v sedle neraz do bojovej vravy.
Autorovy další knížky
1935 | ![]() |
1977 | ![]() |
1975 | ![]() |
2016 | ![]() |
1976 | ![]() |
Memoárové dielo Ľudovít Štúr, Rozpomienky je najobsiahlejšie svedectvo najbližšieho Štúrovho spolubojovníka, spolupracovníka, priateľa a národného buditeľa, v ktorom svoj vzťah jednoznačne vyslovil takto: „Pravda, historická pravda o velikom synovi národa nášho, o miláčikovi mládeže slovanskej - nielen slovenskej -, o velikom prorokovi veľnároda slovanského, zrodenom na tomže Slovensku, na ktorom pred ním už zrodení boli velikí ľudia: Šafárik, Hollý a Kollár, povedie pero moje! Čo viem sám z osobnej známosti priateľa svojho, o čom svedčiť bude on sám nepochybnými vlastnými svedectvami a o čom svedčiť budú hodnoverní ľudia alebo skutky nepochybné, to zložím hodnoverne v črtách týchto, aby zachovaný bol medzi nami obraz Ľudovíta nezapomenuteľného.“