Luk a lyra

07.02.2019

Pre ne-básnika je Luk a lýra veľké sústo a preplávať bohaté more postrehov k umeniu poetickému, z ktorých autor jemne rozvíja myšlienky spoločensky ladené, je nad moje racionalitou ochromené vnímanie. Sprevádzal ma neutíchajúci pocit, že toto je kniha básnika, úprimné odhalenie jeho ideálov tvorby a jeho vyznanie k básni ako k nejakej múze, ktorá sa mu dala spoznať. Ak sa však básnik rozhodne povedať niečo inak než jazykom lyriky, predstavujem si to tak, ako to povedal Paz v týchto essays. Snáď každá veta je štylisticky dokonalá, jemná a krehká, avšak zároveň mnohokrát kritická. Umenie paradoxu, bravúrne zvládnuté básnikom. Už teraz tuším, že sa k tejto knihe ešte vrátim, ale až vtedy, keď život dostatočne zatočí s mojimi pozitivistickými paradigmami.

"Je teda možná filozofia bez slov? Symboly sú tiež jazykom, dokonca aj tie najabstraktnejšie a najčistejšie ako symboly logiky a matematiky. Avšak znaky musia byť vysvetlené a tie nejde urobiť inak, než jazykom. Ale predstavme si nemožné: filozofiu, ktorá vládne symbolickým alebo matematickým jazykom, bez ohľadu na slová. Človek so svojimi problémami - základná téma každej filozofie - by v nej nenašiel miesto. Človek je neoddeliteľný od slov. Bez nich je nepostihnuteľný. Človek je bytosť zo slov."

"Slovo je mostom, ktorým sa človek snaží prekonať vzdialenosť, ktorá ho oddeľuje od vonkajšej skutočnosti."

"Atómová zbraň. Už len jej existencia je faktom, pred ktorým sa doslova rozplýva myšlienka pokroku, nech už máme na mysli pozvoľný vývin či revolučný skok."