Môj Dagestan

24.06.2014

Kniha má dve časti, v prvej knihe autor filozofuje o tom, ako písal túto knihu, o jej zmysle, názve, forme, o jazyku, téme, žánri, štýle, stavbe knihy, o talente, práci, pravde, odvahe, pochybnosti, v druhej knihe zas o otcovi a matke, ohni a vode, o dome, človeku, národe, slove, piesni a knihe. Človek sa dozvie aj všeličo Dagestane, napr. že leží na Kaukaze v horách a pri mori alebo že žije v ňom osem hlavných národov (mne sú známi len Avari),
A ako sa tak nad všetkým zamýšľa, spomenie si na rôzne príbehy, podobenstvá, spomienky, básne. V knihe je aj slávna báseň ŽERIAVY, ktorá je mnohokrát naspievaná.
Vtipné sú napr. Deň, strávený s Abutalibom na str. 112 alebo Čiu fotografiu uverejniť? na str. 147 alebo Ako redaktora vyhodili cez okno na str. 186.

Prikladám pár myšlienok z knihy:

Abutalib povedal: Klobúk si kúpil, má ho ako Lev Tolstoj, ale kde kúpi takú hlavu?

Po vodku treba posielať niekoho, kto si aj sám rád vypije, potom to nebude tak dlho trvať.

Vrchárov sa opýtali: Prečo budujete auly tak ďaleko, v ťažko prístupných vrchoch? Dostať sa k vám je takmer nemožné a nebezpečné: chodníky nad priepasťami, horské sutiny, kamenné lavíny. Vrchári odpovedali: Dobrí priatelia sa dostanú aj po zlých cestách, nedbajú na nebezpečenstvá, a zlých priateľov nepotrebujeme.

Aj ľudová múdrosť vraví: ak si pooral jedno malé pole, nech by bolo akokoľvek malé, a chystáš sa orať ďalšie, najprv si poseď na medzi a odpočiň si.

Dagestan má tri poklady: hory, more a všetko ostatné. A vrchár tri piesne. A modliaci sa tri modlitby. A pútnik tri ciele: bohatstvo, slávu a pravdu.

Národ bez knihy je ako človek bez zrkadla: nemá si ako pozrieť do tváre.

Vrchári hovoria: Ak sa chceš dozvedieť, akú má človek naozaj cenu, spýtaj sa siedmich: nešťastia, radosti, ženy, šable, striebra, fľaše a jeho samého.

V Dagestane žije tridsať národností, no niektorí múdri ľudia tvrdia, že v Dagestane žijú iba dvaja ľudia.
– Akože?
– Tak. Jeden dobrý človek a druhý zlý.
– Keď sa na veci takto dívate, - dopĺňajú ďalší, - potom v Dagestane žije iba jeden človek, lebo zlí ľudia nie sú ľudia.

Pokojnú pieseň si človek naozaj ocení, až keď príde vojna.

V troch prípadoch neradno otáľať, hovoria vrchári: keď treba pochovať nebohého, nakŕmiť hosťa a vydať dospelú dcéru. A sú ešte tri veci, ktoré musí vrchár dôsledne dodržiavať: musí vypiť roh do dna, chrániť si dobré meno a nestrácať odvahu v čase skúšok, utrpenia.

Neskrývaj svoje myšlienky. Ak ich ukryješ, neskôr môžeš zabudnúť, kam si ich položil.

Otec vravieval: Píš o tom, čo poznáš, na čo si trúfaš. O tom, čo nevieš, si prečítaj v iných knihách.

Nik nepozná zvyky tvojho koňa tak ako ty.

Nebuď taký suchý, aby si praskol a zlomil sa, ale nebuď ani taký mokrý, aby ťa žmýkali ako handru.

Vyberaj si baranicu podľa hlavy, a nie naopak.

Otcov chodník nechaj otcovi. Hľadaj si iný, vlastný chodník.

Kým človek spí, nedozvieš sa, či čestne alebo falošne si počína.
Kým človek sedí, nedozvieš sa, či kríva a či nekríva.
Kým človek večeria, nedozvieš sa, či je zbabelec a či hrdina.
Kým človek mlčí, nedozvieš sa, reč jeho je, a či nie je pravdivá.

Mojou témou je vlasť. Nemusím ju hľadať a vyberať si ju. Nie my si vyberáme vlasť, ale vlasť si vybrala nás.

Človek, ktorý spáchal hanebný skutok a potom o niekoľko rokov sa zaň začne kajať, podobá sa človeku, ktorý by chcel vyrovnať dlžobu starými, neplatnými bankovkami.

Na Východe sa hovorí: opakovaním sa modlitba nezoderie, opakovaním sa stáva ešte cennejšia.

Vraví sa: Aj jed zmije je užitočný, ak je v správnych rukách. V hlupákových rukách môže byť škodlivý aj včelí med.