Magický realizmus Isabel Allendovej

18.11.2021

(SPOILER) Štúdia tvorby Isabel Allende je síce pomerne stručná, avšak skrz poznámky pod čiarou odkazuje na množstvo ďalšej odbornej literatúry venujúcej sa tejto téme; stručná počtom strán, nie však informáciami. Táto drobná knižka stíha zhrnúť fenomén magického realizmu najmä v kontexte Latinskej Ameriky a, samozrejme, život, tvorbu a reakcie na tvorbu známej čilskej autorky, ktorej diela dodnes rezonujú a najmä vznikajú.
Prvá časť sa pokúša ju uviesť do kontextu magického realizmu. Ten je tu v skratke zhŕňaný: nie je to hlavným zámerom skúmania, inak by zrejme bola kniha dlhšia. Avšak stále veľmi efektívne vysvetľuje piliere a počiatky magického realizmu v hispanoamerickom kontexte, s ktorým býva najčastejšie asociovaný. Prechádzame si tak históriu definícií a redefinícií žánru, ktorý sa stal súčasťou „kontinentálnej identity“. Akonáhle sa surrealizmus dostal k národom, kde je bežné prepojené s bizarným či magickým, kde nastáva (najmä v Čile) syntéza kreolskej a indiánskej kultúry/myslenia/povier, toto stretnutie ovplyvnilo mnohých autorov, ktorí sa pokúsili nájsť pre svoj svet osobitý jazyk. Na konci časti venujúcej sa tejto téme, dostávame výslednú definíciu magického realizmu u ťažiskových diel: žánrový synkretizmus, stieranie hraníc medzi realitou a fantáziou, obraznosť, téma, čas ako dôležitý naratologický prvok, špecifická úloha rozprávača a typy postáv. Samozrejme, myslím si, že magickým realizmom nie je len hispanoamerický magický realizmus, akokoľvek dôležitý, autentický a spätý s daným kontextom je, pretože existujú diela z rôznych častí sveta, ktoré obsahujú viacero podobných znakov – aj autorka nachádza isté paralely medzi magickým realizmom Latinskej Ameriky a slovenským naturizmom, kde je vyzdvihovaná príroda, istá iracionalita a nadprirodzeno.
Vo zvyšku tejto práce je už skúmaný rukopis Isabel Allende a jej prijímanie či neprijímanie literárnou obcou (pre jednoduchosť jej jazyka a komerčný úspech) a špecificky čilskou literárnou obcou – práve pre jej stotožnenie sa s Čile, v ktorom nežije (z dôvodu vysťahovania sa počas diktatúry v minulom storočí). Autorka teda pozoruje vzťah medzi spisovateľmi a básnikmi, ktorí sa síce vysťahovali, ale svojou tvorbou sa neustále k rodnej krajine vracajú; rovnako tak sa zameriava na čilský geograficko-literárny kontext a vzťah ku krajine. Následne je tu riešený aj autorkin feminizmus, jej ponor do ženského sveta so silnými ženskými postavami, ktoré sú vždy na svoju dobu (aj v historických dielach) emancipované a progresívne, ktoré sú nositeľkami mágie a veľkej vnútornej sily, kedy sa často stávajú obeťou patriarchátu, no nikdy nie pasívnou obeťou. Medzi dielami vznikajú isté paralely, ale nie je možné ju ako autorku jednoducho ohraničiť; isté však je, že spája historické bádanie s osobným vkladom (emocionálnym a myšlienkovým) a so silnou fantáziou.