Mahátma Gándhí - Životní zásady

Zo srdca odporúčam. Tak by som asi hodnotil útlu knižočku plnú úžasných rád a životných zásad, výnimočného človeka. Najdôležitejším motívom životných zásad Gándhího je PRAVDA. Tú považuje za jadro toho, čo označujeme ako ľudia, pojmom Boh. Taktiež zvýrazňuje našu povinnosť priblížiť sa životom Bohu, teda žiť v pravde. Aby sme tak ale mohli žiť, Gándhí sám, svojim príkladom, ukazuje cestu odriekania, pôstov a boja za pravdu. Sám uvádza, že cesta za pravdou musí panovať v myšlienke, reči a v činnosti. Miestami sám tvrdí, že jedine pravda nás dokáže oslobodiť, aj keď cesta k nej je úzka a priama, ako po ostrí noža a ako ľudia často z tejto cesty padáme no sme povinný vrátiť sa na ňu. Krásne odpovedá tým, ktorý relativizujú pravdu nasledovne: „Co je pro jednoho pravda, muže být pro druhého nepravda. Hledače pravdy to neznepokojí: vytrvalým a poctivým úsilím dojde k uvědomění, že to, co vypadá jako ruzné pravdy, jsou vlastne jen nespočetné listy jednoho stromu“. Žiť v pravde ďalej znamená neustálu snahu načúvať svedomiu ako „božskému hlasu v nás“. Taktiež vyzýva k odvahe (podobne ako Biblií kde Boh volá neboj sa „neopustím ťa“) ktorá oslobodzuje ducha

V časti o morálke, učí, že náboženstvo by malo byť prítomné v našich činoch, no nie vo forme fanatizmu ale vo viere, že svet sa riadi mravným poriadkom. V náboženskom príslušenstve je Gándhí hinduista no mňa osobne zaujal jeho pohľad na „svetové náboženstvo“ v ktorom učil, že je v zásade jedno či je to kresťanstvo, islam, budhizmus alebo hinduizmus, preto že v každej viere sú prítomné rovnaké znaky. Gándhího príspevok ku svetovému náboženstvu je princíp pravdy a nenásilia. Sám rozvínul „kresťanské krédo“ kto do teba kameňom ty do neho chlebom o hinduistické krédo, pracujte ale nepožadujte odplatu.

V časti o nenásilí, ktoré je taktiež súčasťou jeho životnej filozofie a zároveň reálnou formou politickej činnosti ktorú vyvíjal, predstavil cestu nenásilia ako pravej cesty ľudstva. Len keď sa postavíte presile, nenásilne, skutočne budujete morálny základ vášho konania. Každý si asi povie, že je to totálna hlúposť, Gándhí však príkladom ukazuje: ľudia sa vzdali časti agresivity, keď sa spojili do obcí, lebo zistili že keď medzi sebou nebudú stále bojovať získajú viac východ. Práve z rovnakého dôvodu sa obce spájali do zväzov a štátov, pričom stále obmedzovali svoju prirodzenú chuť ničiť. A práve z rovnakého dôvodu sa štáty spájajú do medzinárodných združení za účelom zachovávania a udržiavania mieru. To v akom sme stave sme, ukazuje že ľudstvo zďaleka nie je v cieli, ale skôr ukazuje že nie vojnami ale nenásilím meníme svet k lepšiemu. Nenásilie nie je cesta slabých ale naopak cesta silných, nie sú to zbrane, taktika, či úskoky ktoré víťazia ale práve ľudský duch ktorý dokáže zvíťaziť nad zbraňami. Pri čítaní sa síce objavovali úškrny, no keď som si spomenul na príklady francúzskej revolúcie (plnej agresie) a oslobodenia Indie, každý si môže porovnať výsledky.

Dôvod, prečo sme (sú) skeptický je v elementárnom nepochopení nenásilia. Nenásilie, nie je vzdanie sa ale boj, nie je to prijatie jarma ale jeho zlomenie, nie je to pasivita ale vypätie síl ktoré vedie k výchove protivníka tak, aby bol dosiahnutý cieľ mierovými prostriedkami. Touto mierovou cestou je disciplína, sebazaprenie a odriekanie nie vo svoj prospech ale pre obecné blaho. Gándhí rozhodne odmieta tézu „účel svätí prostriedky“ a tvrdí opak, prostriedky sú všetkým ! Stvoriteľ nám nedal moc nad cieľom, no dal nám plnú moc nad prostriedkami a práve ich voľba je všetkým.

V časti o spravodlivosti, učí o nezmyselnosti ekonómie komunizmu a liberalizmu lebo oba spôsoby sú založené na zbavovaní sa zodpovednosti. „Pracujúci by nemal len čakať, až sa z kapitalistu stane človek uvedomujúci si svoju zodpovednosť. Kapitál síce dáva moc, ale prácu takisto. Jedno i druhé sa dá použiť deštruktívnym i tvorivým spôsobom: v každom prípade jedno závisí od druhého. Keď si pracujúci uvedomí svoju moc, môže sa stať partnerom kapitalistu, miesto toho aby sa stal jeho otrokom. Pokiaľ však bude chcieť kapitalistu nahradiť ako jediní vlastník, možno zabije sliepku , ktorá znáša zlaté vajcia.“ Uvedomenie sa pracujúcich a zrovnoprávnenie, má byť práve prostredníctvom nenásilia.

Poslednou kapitolou je kapitola o službe. Tú chápe Gándhí ako povinnosť voči Bohu v prospech ľudí. „Nerobte si starosti o seba, starosť o Vás nechajte Bohu“ píše sa v každom náboženstve. Povinnosťou lekárov, právnikov a ďalších „nepracovných“ zamestnaní je pomáhať všeobecnému dobru, je to ich povinnosť smerom k spoločnosti v ktorej žijú.

To je odkaz „veľkého ducha“(Mahátma) Gándhího s veľkým O.