Autorovy další knížky
| 1963 |  Život bez konca |
| 1995 |  Miesto v príbehu |
| 2011 | Farby strachu |
| 1962 | Malka (8 novel) |
| 2007 | Nevesta hôľ a iné prózy |
| 1963 | Život bez konca |
| 1995 | Miesto v príbehu |
| 2011 | Farby strachu |
| 1962 | Malka (8 novel) |
| 2007 | Nevesta hôľ a iné prózy |
Páni profesori, pevne nasledujúci učebné osnovy, a to vás nenapadlo spomenúť, že pri Švantnerových poviedkach aj mrazí? Že to nieje len štúdia sedliakovej duše, ale živelný ponor do miest, kde ožívajú tiene a prebúdza sa strach? Pretože tým presne Švantnerove poviedky, minimálne tá prvá polovica, sú. Baladické horory z prostredia slovenských hôr a lazov.
Môžete to nazývajú lyrizovanou prózou, personofikáciou prírody, alebo všetkým tým, čím sa jeho texty nazývajú v múdrych knihách, ale poviedky ako Aťka, či Prízraky, sú prosto horormi, kde vystupuje hmatateľné nadprirodzeno. V poviedkach ďalších, ako Horiaci vrch, či Piargy, je to už viac mrazenie vychádzajúce z bezbrehej moci prírody, či temných zákutí ľudskej duše. No stále, to nezameniteľné prostredie slovenských hôr, osád nasiaknutých poverami, ľuďmi spätými s prírodou viac, než si to dnes už dokážeme predstaviť, to všetko dáva Švantnerovým textom nezameniteľnú, mrazivú atmosféru.
Druhá polovica zbierky, ikeď si stále zachováva prvky lyriky, je už viac prechod k naturalizmu a tej príslovečnej ľudskej duši. Do textov vstupuje takmer všadeprítomný faktor vojny. No aj tu sa nájdu vyložene mrazivé veci, predovšetkým skvelý Sedliak.
Pár textov z druhej polovice považujem za slabšie, vyzneli prvoplánovo, nie celkom presvedčivo (Kňaz, Ľudská hra), no kvôli tomu hodnotenie znižovať nebudem. Do konca roka je síce ďaleko, no už teraz viem, že táto kniha bude patriť medzi tohtoročné najlepšie.