Mamina lož

„Neboj sa, mamička je pri tebe.”

Doposiaľ mám od Viktórie prečítané zatiaľ iba dve knihy, ktoré doslova zbožňujem, no keď som sa dopočula, že má vyjsť od nej aj mrazivý thriller, tak moja prvá reakcia bola, že ju čím skôr potrebujem! No ale keď vyšla a každý písal, ako sa strašne bál, som sa do nej už tak nehrnula. Milujem napätie v knihe, ale vedomie, že sa mám pustiť do niečoho, kvôli čomu by som sa bála ísť aj sama na záchod, mi popravde až tak nevonia.

Ľudia, ja som sa ale nebála vôbec, dokonca som z knihy nemala ani také tie nepríjemne pocity, pri ktorých sa mi zježia chlpy na tele. Každopádne skôr ako strach, vo mne príbeh vyvolal jedno obrovské znechutenie, smútok a hnev.

Psychiater odporučil hlavnej hrdinke Natálii, aby si zapisovala do denníka dni, kedy sa bude cítiť na dne. My sa vďaka tomu dozvedáme, prečo navštívila dom, v ktorom vyrastala.
Kniha je písaná z minulosti aj prítomnosti. Neskôr som sa už v určitých pasážach v knihe tak strácala, keďže nijako to nebolo porozďelované či označené, že som nevedela či sa práve nachádzam v prítomnosti, v minulosti alebo kde vlastné.
Nebudem klamať keď poviem, že príbeh bol zo začiatku dosť nudný. No neskôr pri čítaní a teda aj koniec a celé to rozuzlenie, akože čože? Nemyslela som, že autorka príde s niečim takýmto.

Rozhodla som sa ale knihu nehodnotiť, pretože dejovo mi to pripomínalo Laylu od CoHo (tí, ktorí ju čítali budú vedieť), no a zistila som, že tento typ kníh nebude moja šálka kávy. Určite to ale nedávam za vinu autorke, jednoducho 100 ľudí, 100 chutí.

Každopádne ďakujem Viktórii za možnosť prečítať si knihu a určite s tvojimi knihami nekončím.

07.11.2023

Uff, toto bol ťažký príbeh po všetkých stránkach.

Po dlhej dobe kniha pri ktorej som cítila náznak strachu ale hlavne tam bol pocit zhnusenia a veľkého hnevu.

Matka, ktorá to nemá v hlave v poriadku a týra svoje dieťa, to bolo pre mňa ako pre matku veľmi silné!

Ďalej dej, ktorý bol v prvom momente okej ale potom sa začal uberať takým smerom, že som sa nevedela od knihy odtrhnúť, kládla som si otázky kto je Baška? je Renáta prízrak? Je naozaj az tak narušená, že by svoju dcéru týrala i po smrti?

A tých posledných 20 strán? Keď to do seba všetko zapadlo a ja som len a úžasom zízala a posledné dve strany?
Neverila som a musím pochváliť autorku, že koniec napísala tak ako napísala, pretože naozaj si človek vie utvoriť vlastný koniec.

Ďakujem

16.08.2023

Celou dobu nuda nuda, přeskakování dozadu, dopředu, stále si říkám, dočtu ji, je krátká, byl to opruz, nutila jsem se do čtení, když už mi zbývalo pár stránek, tak najednou jakože cože????? já si tu knížku musela přečíst nekecám fakt znova, abych to pořádně pochopila. To byla pecka! Kdo miluje netradiční konce, ten si přijde na své a já seděla po dočtení s vyvalenýma očima!