Matka v krizi
Simona Monyová (p)
Říká se, že mateřská láska, je ten zvláštní příjemný pocit, který žena vnímá, když všechny její děti spí. Simona Monyová zastává názor, že mateřská láska je naopak věrným odrazem toho, co jsme ochotné pro děti udělat, obětovat i vydržet, když jsou vzhůru. Matka v krizi je jen začátek! Volné pokračování Vás čeká v připravované knize Matka v koncích.... celý text
Přidat komentář
Svizne, lehke, vtahlo me to do deje, ze jsem to precetla za par hodin. Lecktera matka pochopi.
Moc jsem se nasmala :D
Ctu i pri jizde na rotopedu, ale to se nedalo, jak jsem se zalykala smichy, nemohla jsem to udejchat :D
Nektere situace byly tak podobne s mym vlastnim zivotem, jako kdyz Vitek na piskovisti rekl cizi pani, ze bude popelar... ac jsme do dcery tloukli uz od 4 let, ze bude lekarka, v laznich rekla cizi pani, ze bude uklizecka... ten pohled, ktery na me pani hodila, nikdy nezapomenu :D
Jen zaver byl na me az moc politicky.
Simona Monyová je jistota která svým čtenářům bude už nenávratně scházet.
Inteligentní humor v jejích knihách je osobitý stejně jako sama autorka. Pár titulů si ve své knihovně hýčkám a patří mezi moje "vyprošťováky".
Lehké, vtipné čtení, rozhodně antidepresivní. Monyovky se dobře čtou, je mi opravdu líto, že spisovatelka už nic nenapíše, vždycky jsem se u jejích knih pobavila.
Ako matka som sa s ňou v niektorých situáciách stotožnila a v iných si zase vravela ako môže byť ona/my taká/é nevďačná, hlúpa, malicherná a panovačná a predsa miestami v pohode a pritom tom je jasné...je proste matka a to je na jednu knihu málo...
knihy Simony Monyové mám rád, knihy ze života, dobře napsané. Jen bohužel mi přijde, že se posléze všechny skoro začnou opakovat s malými obměnami. To ale nijak nesnižuje jejich čtivost. Každopádně škoda, že již další nebudou
Již minulý rok se mi tahle autorka hodila do Čtenářské výzvy a letos také. Příběh je ze života, přitom psaný vtipně. Možná si časem přečtu pokračování.
Takhle jsem se dlouho nezasmála. Knihu mi doporučila kamarádka,přečetla jsem ji za 1 den. Pěkná oddychovka ze života uštvané,milující ženy- matky ????.
Kniha se dobře četla, je to psáno životem, jelikož děti v životě znamenají velkou změnu. Ona měla tu smůlu že na všechno byla sama a to si nějak neumím představit...
Zaujal mě název, jednou se to přečíst dalo, ale zjistila jsem, že tento žánr mě nechytá.
Velmi oddechová knížka. Četla se téměř sama, ale bohužel nemůžu říct, že by mě bavila, nebo bych se u ní pobavila. Bylo to celé takové depresivní. Jedna patálie střídá druhou...
Autorovy další knížky
2011 | Srdceboly |
2003 | Tchyně a uzený... |
2006 | Sebemilenec |
2005 | Krotitelka snů |
2011 | Citová divočina |
Prvú od Monyovej som čítala Matku v koncích a bola som strašne zvedavá, ako Věra prišla k tým trom nemanželským deťom. Ako žena, ktorej osud či náhoda tiež do života priplietol udalosti, ktorým by neverila ani v najhorších snoch, a dostal ju do situácií, z ktorých nevedela vybŕdnuť, pretože každé riešenie jej pripadalo dosť zlé, viem pochopiť. Rozum nad tým stojí, ale v živote ženy, aj racionálnej, sa táto občas riadi intuitívne, na základe dominantnej emócie, pri pohľade zvonka úplne iracionálne a nepochopiteľne. Mám byť šokovaná tým, že sa rozhodne obetovať svoju identitu a na str. 73 priznáva, že "z pouhého vděku" urobí všetko, čo od nej Bořek očakáva či snáď aj žiada? Ja som predsa tiež roky hrala divadlo "len" preto, že partner, keď som sa správala inak, ako on chcel, zúril. Naučila som sa (lepšie) klamať, zapierať, ututlávať, len aby nerobil scénu. Išlo mi to dobre a ani som si to plne neuvedomovala - že pri ňom vlastne už nie som sama sebou. A že to má na mňa aj na deti toxický účinok. K činu som sa odhodlala až po tom, čo už bolo dávno širokému okoliu jasné, že som obeťou psychického teroru. Kedy to takmer nevinné divadielko prerástlo do tých obludných rozmerov vlastne neviem dodnes. Ak nechápete, nesúďte. Neboli ste v danej situácii aktéri. Minimálne ten slabší z dvojice nedokáže situáciu vidieť z nadhľadu. Slabší, lebo má slabosť k nezdravej vďačnosti alebo slabší, pretože má strach, že bez partnera, hoci tyrana, by životnú situáciu neuniesol. Tyran vie veľmi dobre znižovať postupne po kvapkách sebavedomie po hranicu, že obeť už nevie alebo si netrúfne klásť odpor.