Melanchólia vzdoru

30.01.2024

Alibistickými štyrmi hviezdami v sebe uzatváram román, ktorého minimálne tri vrstvy mi preleteli cez hlavu, ktorému som pravdepodobne neporozumel ani spolovice, ktorého pomalý (a 400 strán dlhý) filozofický príbeh sa odohráva iba zopár nekonečných dní, ktorý je vyčerpávajúci a ťaživý svojím obsahom i literárnym štýlom (a zaujíma ma, do akej miery sa túto atmosféru podarilo preložiť do audiovizuálneho jazyka Bélovi Tarrovi) a ktorého krátku recenziu som nemohol koncipovať inak ako jednou trochu pridlhou vetou, pretože tak by to urobil aj Krasznahorkai, ktorého vety sa tu neraz tiahnu sedemnásť (aj viac) riadkov a nie vždy je príjemné to po ňom čítať.

17.02.2022

Škoda, že som nestihol prvý koment, ale nič to zato. Mierne náročnejšie čítanie, to rozhodne, ale keď sa čitateľ ponorí a sústredí do sveta autorovho vnímania a spôsobu písania, ide to. Občas som sa v tých dlhých, košatých a odbočovacích súvetiach strácal, bolo treba udržiavať pozornosť a sústredenie, ale časom som si zvykol a dokázal toto filigránske umenie oceniť. V niektorých pasážach nám autor predvedie, že dokáže písať aj jasne, stručne, úderne a jednoducho. Nádherne napísané, pripomínalo mi to atmosférou Kafku, Canettiho a podobne. Kedysi som videl aj kúsok filmu, natočeného podľa tohto famózneho románu, ale len matne si naň spomínal, utkvela mi v pamäti len veľryba a ponurá bezútešná atmosféra. Rád by som si ten film pozrel, takisto aj iné filmy od režiséra Bélu Tarra. Možno raz, hm... Kto to s čítaním tohto skvelého románu nevzdá, rozhodne neoľutuje, ale varovanie - nie je to pre čitateľa začiatočníka, hehe....