Mladá Vlčica

31.03.2023

Peter Diko stvoril pomerne zaujímavý svet. Obývajú ho zväčša ľudia, ktorí sa medzi sebou škriepia o moc. Akoby sa z nich stali psy bijúce sa o kosť. Do týchto záležitostí len veľmi okrajovo zasahujú mágovia a elfovia. Tých najambicióznejších zaujíma iba to, ako získať akúkoľvek výhodu. V tomto smere ide teda o pomerne ošúchaný motív, ale s istým potenciálom. Nielen morálnym. Navyše tento rámec otvára príbehu dvere do sveta intríg a machinácií.

Dala by sa teda očakávať určitá dávka tajomstva, zvratov a rôznych náznakov vedúcich k rozuzleniam. Problémom však je, že čitateľ ani nemusí hádať, kto má aké úmysly a či je alebo nie je intrigán. Autor mu to skrátka prezradí už pri prvom stretnutí s danou postavou. Od prvej strany je teda bolestne jasné, na koho je potrebné si dávať pozor a prečo. V deji sa možno aj vďaka tomu objavuje len veľmi málo skutočných prekvapení. Všetko odsýpa bez väčších zakopnutí a napreduje po občas až žalostne rovnej ceste.

Každá ďalšia zápletka má rozvíjať tú predchádzajúcu, ale príbeh napriek tomu pôsobí epizódne. Niektoré scény sú však zaujímavejšie než iné. V nich Peter Diko ukazuje, že má čo ponúknuť. Ako príklad môžeme spomenúť prvky detektívky. Lenže v autorovom prípade ide o ešte nevybrúsený talent, ktorý zažiari len na chvíľku a následne aj rýchlo zhasne. Dikovi však nemožno uprieť, že pri tvorení zapájal logiku. Preukázal to hlavne pri tvarovaní postáv a výstavbe samotného deja.

Kniha teda nepôsobí ako predstavenie, pri ktorom kúzelník ťahá králikov z klobúka. Tento dobrý dojem ale autor kazí inými zlozvykmi. Napríklad trvá na tom, že do deja chce zaťahovať obrovské množstvo uhlov pohľadu. Takýto prístup mu na jednej strane naozaj pomôže pridať niekoľko potenciálne zaujímavých kúskov informácií. Na druhej strane sa čitateľ bude pri každom ďalšom obdobnom pokuse chytať za hlavu a pýtať sa sám seba, či je daný aktér pre dej skutočne až taký dôležitý a či by tú informáciu nemohla prezradiť niektorá dejotvorná postava.

Potenciál príbehu takisto zabíja zvolený jazyk, v istých momentoch vyslovene neokrôchaný. Meérska ríša pôsobí ako Veľká Morava v kulisách fantastiky. No predsa sa sem akosi votrel moderný slang. Takže v jednej vete je možné vidieť, ako niekto niekomu upravil pri výsluchu karabáčom ksicht. Takéto a podobné konštrukcie sú prinajmenšom úsmevné. Avšak spojené s potrebou dôkladnejšej gramatickej a štylistickej úpravy začnú byť žalostné.

Príslovečnou poslednou kvapkou v pohári čitateľovej trpezlivosti je však niečo iné. Niečo, čo robia mnohí autori a nie nutne len tí začínajúci. Ide o potrebu vodiť čitateľa za ručičku. Je správne vysvetliť to, čo vysvetliť treba. No ak nepíšete rozprávky pre deti, nemusíte tú ruku stískať až tak úzkostlivo. Čitateľ väčšinou nie je idiot a niektoré veci si vie domyslieť aj sám. A v tomto príbehu je jasné, čo, kto, kde, ako, prečo a aj všetko ostatné. Nie je potrebné to toľkokrát pripomínať.

Kniha Mladá vlčica sa napriek všetkému dá čítať a nepôsobí ako strata času. Ak nie ste nároční, tak si pri čítaní oddýchnete. Tí náročnejší uznajú, že Peter Diko ako autor má potenciál. No zároveň sa s ním ešte musí naučiť pracovať.