Mníchov 1938: Pád do priepasti druhej svetovej vojny
Valentina Vladimirovna Marjina
https://www.databazeknih.cz/img/books/45_/451315/bmid_mnichov-1938-pad-do-priepasti-druhe-OU3-451315.jpg
3
4
4
Mníchovská dohoda z r. 1938 sa stala kľúčovou epizódou v procese rozpútavania druhej svetovej vojny. Ako a prečo išli ukážkové demokracie Veľká Británia a Francúzsko do dohody s fašistickými režimami Nemecka a Talianska a obetovali spojenecký štát Československo? Aké výsledky očakávala elita Tretej ríše a čo skutočne dosiahla? Prečo svojho hlavného zástancu v Československu prezidenta Edvarda Beneša hodil Západ cez palubu? Čo mohol urobiť a čo robil ZSSR v situácii, keď dozrievala veľká vojna a jeden jeho spojenec zrádzal druhého? Ako sa odovzdával štafetový kolík národnej nadradenosti od starých impérií – k novým? Mníchovská dohoda uštedrila ťažké lekcie Európe a celému svetu: osvojiť si ich alebo zopakovať staré chyby – táto voľba stojí pred politikmi a štátmi aj dnes. Kniha je určená pre široký okruh čitateľov, ktorí sa zaujímajú o dejiny Európy a druhej svetovej vojny. Pohlaď na minulosť, dejepisectvo, a na to ako je to v súčasnom Rusku s nostalgiou po Stalinovi od ruskej historickej vedy Valentiny Vladimirovny Marjiny, ktorá našla zaľúbenie i profesionálnu špecializáciu v československej a obzvlášť slovenskej histórii (2017, Pre HistoryWeb.sk sa s Dr. Marjinou rozprával Michal Macháček) . Interview_with_Russian_historian_V_V_Marjina... celý text
Přidat komentář
Štítky knihy
druhá světová válka (1939–1945) mezinárodní vztahy Mnichovská dohoda (1938)
Mníchov 1938: Pád do priepasti druhej svetovej vojny
Ide o preklad z ruštiny, a keďže pôvodina je dostupná na internete, každý si môže moje nasledovné tvrdenia overiť.
1. Valentina Marjina (či Valentína Marjinová), ktorú uviedlo vydavateľstvo Torden ako pôvodcu, nie je pôvodcom. Táto kniha je totiž zborníkom príspevkom viacerých ruských a bieloruských historikov a tiež jedného bulharského a amerického historika (spolu 14 historikov). Zborníky majú väčšinou zostavovateľa, teda redaktora, ale ani tým v prípade tohto zborníka nie je Marjina, ale Oleg Nazarov. Prečo teda vydavateľstvo označilo za pôvodkyňu Marjinu, to neviem. Ale vypovedá to (i v spojitosti s inými ukazovateľmi) o hodnote tohto vydavateľstva.
2. Rusky hovoriaci čitateľ iste ocenil vydanie zborníka, ale slovenskému čitateľovi slúži toto vydanie skôr ako doklad o tom, ako sú historici tohto razenia (a i niektorí rusky hovoriaci obyvateľstva krajín bývalého ZSSR) naladení, ako vidia Stalinovu politiku a podobne. Jeden príklad za všetky: slovenské vydanie už teraz nemám po ruke, preto budem parafrázovať z ruského vydania. Prosím, bez ohľadu na svoje politické presvedčenie, len sa zamyslite nad nezmyselnosťou nasledovného výroku (a nad nemožnosťou uskutočňovania niečoho podobného v ČSR v 30. rokoch), ktorý pochádza z tohto zborníka, priamo od redaktora Nazarova (čo takisto o mnohom vypovedá, pretože redaktor nesie zodpovednosť nielen za svoje príspevky v zborníku). Nazarov tvrdí, že jedným z menej známych dopadov prijatia mníchovských podmienok bolo i vystriedanie mäkkého poukrajinšťovania československých Rusínov poukrajinšťovaním násilným (strana 16 ruskej pôvodiny). O medzivojnové Československo sa zaujímam roky rokúce, a neviem si predstaviť, kto (aká ustanovizeň, úrad či vrstva obyvateľstva) by vykonával poukrajinšťovanie Rusínov v Československu (so ZSSR sme vtedy ani nesusedili). Ak niekto vie, prosím, napíšte do diskusie, prípadne do správy ;-)
3. Na zadnej obálke pôvodného ruského vydania boli citáty týkajúce sa mníchovského diktátu z úst Ludvíka Svobodu (prezident Československa), Huga Vavrečku (minister propagandy Československa) a Winstona Churchilla (ministerský predseda, čiže premiér, Veľkej Británie). Na zadnej obálke preloženého diela je jeden jediný citát, a to citát Vladimíra Putina...