Modrá anomália
Juraj Kotulič Bunta
Medzihviezdny let. Nezvyčajný objekt. Prísna veda. Tri aspekty tvoriace základ príbehu o výprave, ktorej účelom je preskúmať novoobjavenú podivnú hviezdu. Tá by v našom vesmíre vonkoncom nemala existovať. Sú nerozlúštené signály, ktoré z nej prichádzajú, bizarným výtvorom prírody, nastraženou pascou, snahou o komunikáciu či vymedzením sféry vplyvu neznámej civilizácie? Alebo skrývajú iné tajomstvo? Rozlúšti záhadu stoický vyslanec ľudstva? Komu je kniha určená? Skúste si položiť nasledujúce otázky: 1. považujete intelektuálnu aktivitu a netriviálne premýšľanie za formu príjemného relaxu? 2. vnímate nové informácie ako obohatenie a formu vítaného odreagovania od starostí a stereotypu všedných dní? 3. je pre vás emócia vo fikcii skrytá predovšetkým v radosti a vzrušení z odhaľovaných faktov blížiacich sa realite? 4. v príbehoch očakávate dôslednú logickú súdržnosť, no nepohrdnete ani explicitným vyjadrením emócií a opisom vnútorného sveta hlavného hrdinu? Ak ste odpovedali viackrát áno, tak smelo do čítania. Príbeh žánrovo leží na pomedzí: ●intellectual sci-fi (napr. Jerome Bixby: The Man from Earth) ●ultimate hard sci-fi (napr. Robert Forward: Dragon's Egg, Poul Anderson: Tau Zero) ●pop-science beletria (napr. séria Mr. Tompkins od Georgea Gamowa, séria George's adventures od Stephena Hawkinga).... celý text
Přidat komentář
Dejovo Modrá anomália pripomína zakončenie kultovej knihy 2001: Vesmírna odysea. Misia vyslaná kvôli ďalekej prírodnej abnormalite, jediný muž v kozmickej samote, cesta bez návratu, osudné splynutie so zdrojom podivnosti. A predsa je iná. Autor neklame, keď píše, že príbehu dominuje prísna veda. Vedecky zdôvodnený a vyriešený je každý aspekt výpravy. Veľmi pozitívne hodnotím vysvetlenie modrej anomálie.
Lenže informácie treba vedieť dobre podávať. Pasáže, v ktorých hlavný hrdina premýšľa a spomína, sú, povedzme, ešte v poriadku. Znejú síce neveľmi ľudsky, ale dobre vieme, že osoba dobrovoľne navždy odtrhnutá od zvyšku ľudstva nemôže byť obyčajným človekom, ale takpoviediac biologickým robotom. Bohužiaľ, na dávkovanie informácií si autor povolal aj ďalšie osoby, ktoré by mali byť oveľa bližšie nám ostatným. Lenže nie sú. Ich vysvetľovacie dialógy pôsobia umelo a nevierohodne. Hoci cítiť, že sa autor snažil poľudštiť ich, účinku sa to míňa. Za veľa hovorí už len to, že replika každej z postáv má v počiatočných vysvetľovacích fázach dĺžku celého priemerného odseku. Navyše, všetci odborníci sú len muži. Ženy (počítačové programy so ženským hlasom nerátame) sú zobrazené len ako zadubené figúrky nastrčené vyslovene na to, aby im muži mohli ozrejmiť, ako čo funguje.
Potom ale prichádza záverečná časť románu a s ňou chvíľka nadšenia, no najmä sklamanie. Fyzikálne procesy v ňom sú naďalej logické, objavujú sa však trhliny v logike deja a kauzalite.