Modrá katedrála
Ján Červeň
Vo svojej jedinej zbierke sa Červeň pokúsil vytvoriť texty, ktoré boli v opozícii proti klasickému realistickému rozprávaniu. Dôraz kládol najmä na experimentálnu prácu s dejovou líniou. Presúva experiment zo štylistickej do kompozičnej a tematickej oblasti. Prináša zmeny pri výstavbe plánu postáv, deja i reality. Počet postáv je v novelách redukovaný, vzťahy sú často naznačené imaginárnymi dialógmi a dochádza ku schémantickosti postáv - zvláštni ľudia s exotickými menami, ľudia poznačení fyzickým či mentálnym handicapom a ľudia ponorení do vlastného problému. Z hľadiska kompozície je príznačný začiatok in medias res a dôležitý motív smrti, odchodu a prerodu. Pri výstavbe textu je dôležité opakovanie kľúčových slov, rytmizácia a hudobné kvality textu. Využíva návratné motívy, najmä vizuálne, rovnako efekty tmy a svetla, kontrast exteriéru a interiéru,... Pri výstavbe deja má dôležitú úlohu sen. V novelách sú často potlačené časové a priestorové súradnice, dej je niekedy zasadený do historizujúceho rámca (Svätá žiara) alebo situovaný na príznakovo nazvané miesta (Svätá Alžbeta, Vyhnanisko). Wikipedia... celý text
Přidat komentář
Literárni kritici ohodnotili túto knihu veľmi kladne. Ohodnotili by ju tak, aj keby autor neodišiel zo sveta v tak mladom veku. Je písaná štýlom úplne charakteristickým pre vtedajšiu dobu. Ničím sa zvlášť nevymyká od svojich súčasníkov ako Švantner, či Tatarka. Pre kritikov to bolo teda pochopiteľne kvalitné dielo. Viem sa vžiť do ich pohľadu, ale moja šálka kávy to veru nebola.