Môj pamätník: Denník frontového vojaka z rokov 1915 – 1918
Jozef Mach
https://www.databazeknih.cz/img/books/47_/473799/bmid_m-j-pamatnik-1Hy-473799.jpg
4
1
1
Jozef Mach prešiel počas krvavého konfliktu prvej svetovej vojny ruským aj talianskym bojiskom. Svoje zážitky si do denníkov značil v nemčine, oficiálnej reči v rakúsko-uhorskej armáde. Sám denníky v rokoch 1938 až 1942 prepísal do slovenčiny a potom čakali bezmála 80 rokov na svoje vydanie v knižnej podobe. Denník opisuje udalosti od atentátu na následníka trónu v Sarajeve, cez ruský a taliansky front až po návrat domov v decembri 1918.... celý text
Přidat komentář
Štítky knihy
první světová válka (1914–1918) vojáci východní fronta (1. světová válka) válečné deníky italská fronta (1915-1918)
Môj pamätník: Denník frontového vojaka z rokov 1915 – 1918
Môj pamätník je kniha, ktorá vznikla zo zápiskov obyčajného vojaka najmä z obdobia tesne pred a najmä počas prvej svetovej vojny. Jozef Mach nebol žiadny hrdina, ktorý by sa významným činom zapísal do dejín tejto vojny. Práve naopak, bol to obyčajný vojak, neskôr nižší dôstojník. Inými slovami, Jozef Mach, človek milión. A keď už sme pri slovných hračkách, tiež treba napísať, že nie je Mach ako Mach, radšej do diel nabíjať pušný prach (Jozef), ako Židov zabíjať a byť vrah (Šaňo). Ale to už je iná vojna a iný príbeh.
Spoločná téma a vydavateľ automaticky zvádzajú na porovnávanie s knihou Vojna od Samuela Činčuráka. Tá sa mi videla o dosť osobnejšia. Činčurák vložil do textu viac svojich pocitov, názorov a myslím, že na texte je cítiť, že bol okrem iného aj spisovateľom. Naproti tomu texty Macha majú denníkový charakter a teda sú skratkovité a vecné, autor málokedy pridáva svoj politický komentár alebo kritiku vojny ako takej (až na povzdychy, kedy už konečne skončí toto zabíjanie a že Taliani sú zradcovia). Avšak čo sa týka autentickosti, oba texty sú rovnocenné a na čitateľa pôsobia celou svojou silou.
Na prvej svetovej vojne ma fascinuje mnoho vecí, napríklad aj to, ako dokonale fungovala vo vojne poľná pošta, a to všetko pri presúvajúcich sa frontoch a vojakoch. Nestrácali sa veľmi dokonca ani peňažné zásielky posielané poštou. Zvláštne, že o vyše 100 rokov neskôr, v dobe internetu a mobilov, máme občas problém zladiť sa s kuriérom alebo nerozčúliť sa pri tete za okienkom.
7/10