Moje deti

Moje deti
https://www.databazeknih.cz/img/books/17_/17903/moje-deti-17903.jpg 4 14 14

V knihe je obsiahnutý aj Šoltésovej vlastný životopis, keď ako mladá matka začala písať zápisky, aby sa vyznala v povahách svojich detí Elenky a Ivana a pomáhala im "nie pravidlami, lež citovým i umovým porozumením". Písala ich s úmyslom zachovať pre seba i pre deti milú pamiatku na ich detstvo. Keď r. 1884 nečakane zomrela osemročná Elenka, rozhodla sa spisovateľka časť denníka uverejniť…... celý text

Romány Literatura slovenská Biografie a memoáry
Vydáno: , Ikar (SK)
Originální název:

Moje deti


více info...

Přidat komentář

adorjas
11.01.2023 4 z 5

Neviem prečo má kniha tu len 76%. Lebo klasická slovenská literatúra? Dajte jej šancu! Ako matke, to bolo srdcedrásajúce čítanie vedieť, že jej deti dopadnú ako dopadnú. Ako milovníka histórie ma naopak zaujalo to, ako empaticky a moderne pristupovala vo výchove k svojim deťom. Nám často vštepujú z histórie tie Dickensovské príbehy o sirotách a bitkách, ale Elena by sa nemusela hanbiť ani pred modernými matkami. Pekné dielo!

Starmoon
28.12.2020 4 z 5

Ako dieťa prišla o matku. Ako matka o obe deti. Príbeh tejto autorky je vskutku fascinujúci – a takpovediac in media res zachytený práve v tejto knihe.

Mal to byť denník matky, ktorý raz chcela odovzdať ako milú spomienku svojim deťom. Dcérka však zomrela ako malé dieťa, syn ako dospelý, čerstvo ženatý muž. To nie je spoiler, to je učivo z hodín literatúry – a čitateľa (možno skôr čitateľku) čaká zaujímavý ponor do myšlienok ženy, ktorá sa so všetkým opísaným musí vyrovnať.

Prekvapila ma hĺbka jej viery, krása myšlienok a postrehov, úprimnosť, katarzia. Naozaj silné, skoro až terapeutické dielo (ak sa teda bavíme o scénach umierania a smrti autorkiných detí a jej následných snáh vyrovnať sa s nimi).


Beatrice
16.11.2013 4 z 5

Autorka s citom, s láskou a s vtipom opisuje svoje dve malé deti. S nekonečným zármutkom a bôľom ich trápenie a skon. Neskutočne dojemné sú scény, keď Ivan umiera, taktiež nasledujúce Dozvuky, kde máme možnosť nahliadnuť do bolestného vnútra matky. Mnou to otriaslo. Dojalo ma to. Rozosmútilo. Nečakala som takýto emocionálny zážitok, ktorý som pocítila. "Toľko však je isté, že najhlbším blahom je: mať niekoho, koho môžeme z duše milovať. Rýdzemu srdcu prvé je milovať, milovaným byť mu je na druhom mieste. Iba sebectvo žiada všade lásku, cíti sa ukrivdeným, kde ju nenachádza, ale samo nedáva jej opravdivej nikomu."