Moravianska Venuša
Štefan Moravčík
Čitateľsky úspešná zbierka Štefana Moravčíka Moravianska Venuša vyšla roku 1984 vo vydavateľstve Smena v edícii Erb. Knižka vznikala v priaznivej atmosfére, nastolenej knihami Pavla Dvořáka o nových archeologických objavoch na našom území, prácou Jána Dekana Veľká Morava, výstavami sochára Vojtecha Matušinca o hrdinoch a božstvách starých Slovanov. Výnimočne talentovaný básnik obdarený umením hry so slovami, ktorý bol v prvých zbierkach vnímaný ako básnik očarený erosom, básnik prítomnej chvíle, básnik moderných Venuší, sa v tejto zbierke stal básnikom obdobia zápasu nastupujúceho kresťanstva s pohanstvom, básnikom našich dejín z čias Veľkej Moravy. Moravianska venuša obohacuje slovenskú poéziu o zveršovanú dávnu históriu národa. Moravčíkov bezprostredný a pritom mimoriadne vnímavý a poučný ponor do obdobia počiatku našich dejín ocenila v čase vzniku zbierky aj literárna veda a kritika. Básne z tejto zbierky nezostarli, skôr vyzreli, a čitatelia budú aj dnes fascinovaní autorovým ostrým a dramatickým, a súčasne spevavo poetickým, pohľadom "cez kľúčovú dierku" dejín. Spolu s autorom sa čitatelia stanú účastníkmi zápasov, ktoré sa odohrávali na našom území pred viac ako tisícročím. Zbierka básní je zvýraznená kongeniálnymi ilustráciami Miroslava Cipára.... celý text
Přidat komentář
![Slavomír53 Slavomír53](https://www.databazeknih.cz/img/users/96_/96704/m_ivan53-bNY.jpg?v=1667676519)
![4 z 5 4 z 5](img/content/ratings/4.png)
Napriek všetkým (v mojich očiach) nedostatkom (používané Slovieni; hanlivo o pôvodných bohoch) nemôžem hodnotiť inak ako 4/5. Krásne štvorveršie z básne Muž menom Samo:
Chce povedať mladým prstom,
že sú jedna ruka,
ktorej sa meč núka:
prejsť ohnivým krstom!
Ale dušu mi pohladila báseň Moravianska Venuša, naozaj prenádherné, hlboké. Dnes by ju možno básnik nazval Bučianska Venuša, ale hľadiac na jeho priezvisko, možno ani nie. ;-) Krásna báseň od nadaného básnika.
Autorovy další knížky
1987 | ![]() |
1987 | ![]() |
1990 | ![]() |
1995 | ![]() |
1991 | ![]() |
Toto je presne tá poézia, na ktorú môj mozog nestačí rozumovo ani emotívne. Avšak súhlasím s autorom, že... "národy bez kníh sú nahé". Inak za ilustrácie by som dala 5 hviezdičiek, dodávajú tú správnu prahistorickú atmosféru. Tak som sa dívala na svoj suvenír: macedónsku venušu-matku s podobnými líniami ako tie kresby.