Môžu za to svrčky
Barbora De Alava
https://www.databazeknih.cz/img/books/51_/519701/bmid_mozu-za-to-svrcky-64ba21d7b891a.jpg
4
2
2
„Koľko ľudí denne stretneme bez toho, aby sme ich spoznali? Bez toho, aby sme zistili, ako veľmi by sme si mohli rozumieť? Ja som sa to rozhodol zistiť...“ Dvadsaťdvaročný Ben sa v živote rozhodne nenudí. Od prepustenia z polepšovne už síce prešli štyri roky, no život akoby stále pripomínal sínusoidu vzletov a pádov. Najnovšie sa musí vysťahovať zo sociálneho bytu – štát totiž rozhodol, že už zarába dostatočne na to, aby mu prestal pomáhať s platením nájmu. Ešteže má Jakuba, najlepšieho kamaráta z detstva, ktorý má vždy poruke nejaký šialený nápad. Čo takto podniknúť cestu ich života? Bez plánov a takmer bez peňazí sa k nemu Ben pridáva. Počas cestovania po Amerike stretáva neobyčajných ľudí, prekonáva predsudky a zažíva jedno dobrodružstvo za druhým. Ako dlho sa však dá unášať na krídlach náhody? Okolnosti Bena prinútia ostať na Ostrove a všetko sa konečne zdá byť v najlepšom poriadku. Ibaže to by sa mu do cesty nemohla pripliesť Vicky, ktorá sa rozhodne otvoriť si na Ostrove malú pizzeriu, aby si zarobila na nahrávacie štúdio... Môžu za to svrčky je príbeh o hľadaní svojho miesta vo svete, o slobode, dobrodružstve, sile priateľstva, prekonávaní predsudkov a o láske. Príbeh o tom, čo všetko sme ochotní riskovať kvôli milovanému človeku, a o tom, čo všetko dokážeme trpieť tým, ktorí v našom živote zlyhali.... celý text
Přidat komentář
Môžu za to svrčky
dobrodružstvo, život, láska
Debut Barbory de Alava nepochybne zaujme originálnou obálkou, no anotácia nebude zaostávať (prečítate si v komentári).
Hlavný hrdina Ben, chlapčisko zo Slovenska, si toho preskáče naozaj veľa. Jeho život nie je prechádzka ružovou záhradou a to už od detstva. Svoje nepekné zážitky detstva čitateľovi poodhaľuje postupne v spomienkach, ale súčasnosť mu rovnako predkladá skúšku za skúškou a Benjamín sa snaží, hľadá, bojuje o svoje miesto pod slnkom. Horšie časy striedajú lepšie. Po celý čas som mala pocit, akoby sa Ben vybral na road trip. Možno, sčastijeho výlet totiž nebol len o zábave a užívaní si. Neraz zápolil s existenčnými problémami.
Život v Amerike bol presne taký, aký si predstavujem. Cukrová vata, jednorožce a ružové okuliare- zidealizovný americký sen sa nekonal. Realita so všetkým zlým aj dobrým sprevádzala hlavného hrdinu jeho cestou naprieč krajinou. Barbora opisovala obyčaje regiónov, jedlá, mentalitu ľudí i prostredie, akoby (toto slovo je isto zbytočné) ich zažila na vlastnej koži. Uveriteľne, s ľahkosťou, bez príkras.
Celkovo na mňa príbeh pôsobil veľmi príjemne. Zo začiatku sa mi zdalo, ako keby Benove zbrklé rozhodnutia urýchľovali dej. Postupne som sa naladila na to správne tempo a užila si menšie i väčšie dobrodružstvá s postavami.
Čo by som príbehu mohla vytknúť, a toto je naozaj iba môj pocit, či preferencia pri čítaní-príbeh rozprávaný v prvej osobe, ale písaný odťažito/neosobne (?) Bilo mi to do očí najmä vo vzťahoch Bena, či už pri láske k Vicky, kamarátovi z detstva Jakubovi, bratovi i mame aj keď, hneď sa mi natíska otázka- nebol to zámer autorky? Netuším. Barbora to so slovami rozhodne vie, vyhrá sa s nimi, avšak sem-tam mi dialógy pokrivkávali.
Prirovnania a humor De Alavy je presne moja šálka, veď pozrite:
Z každého rohu nás ovalí iný pach. Kari, močovka, vanilka, prdy, voňavky, tráva, zvratky, kebab. -kto by sa nezamiloval do New Yorku na prvý čuch?! XD
V Môžu za to svrčky však nájdete aj krásne myšlienky zo života:
Musíš vyskúšať veľa správnych a nesprávnych ciest, aby si prišiel na to, že nič také ako správna alebo nesprávna cesta neexistuje.
Skvelý debut, klobúk dolu