Strážca vody

02.05.2023

(SPOILER) No ty brďo. To byla kniha. A no ty brďo, jen dva komentáře?! Až dopíšu svůj, tak si je přečtu. Nejraději mám knihy, co prostě vezmu do ruky, moc nad nimi nepřemýšlím, ba ani anotaci si nečtu. Prostě Charles Martin a jeho knihu Hora mezi námi asi netřeba představovat. Vlastně ani nevím, kam autora zařadit. Trošku jsem si ho pasovala na Nicholase Sparkse, ale jaksi jsem se utla. Asi má rád adrenalin a krajní situace. No, rozhodně tu hodím spoiler (raději). Líbilo se mi to, fakt moc. Četla jsem a četla a páni, ty lodě, pravidla, co kam kde a jak. A teď trochu proplouvám seriálem Pobřežní hlídka (já vím, já vím, ale vrací mě to do dětství :-)) a do toho se mi dostane tahle kniha o lodích, moři, oceánu, proudech. Uf. Odchod přítele mě fakt vzal. Pak jsem četla dál a ... No ty jo, kolik jich tam na tu palubu přibude?! A obchod s bílým masem? To asi není Sparks, však? (Pardon, četla jsem ve slovenštině a to nejde jen tak přejít.) Murph se mi líbí. Jeho práce se mi líbí. Někdy jsem se až moc ztrácela v tom, kde se zrovna vydal a trochu vázl popis prostředí. Určitě si budu muset na mapách najít, kde se to odehrávalo. Tabby alias Gunner byl skvělý. A nebyl na konci něco jako twist plot nebo plot twist? Říká se to tak v dnešním knižním světě? Jak bych to - tak trochu Equalizer šmrncnutý McClainem a co já vím, třeba Wickem. A prosím, teď mi neberte ten happy end. Bylo to i vtipné - zvlášť v okamžiku, kdy Murph učil Summer plavat - nečekaně (myslím, že v češtině by to tak nevyznělo :-)). I trochu srdceryvné to bylo, to jo, ale - když se vyváží pořádná akce, tak mi to ani nevadí. Já bych s ním rozhodně na ten parket šla :-) A ty knihy? Summer mě úplně nadchla, jak o nich mluvila, s takovou vášní a obdivem ke spisovateli. Vlastně mi to dost připomíná scénu z REDa jedničky. A ejhle, náhle je tu vlastní dobrodružství. Jo, asi by se tam našlo dost chyb, ale já jsem teď tak nadšená, že je vůbec neberu na zřetel :-) A ten Bones by se mi taky páčil.

Moc děkuju Starmoon za skvělý komentář, strašně jsem se u toho nasmála :-) Bez ironie a sarkasmu to myslím úplně vážně. Každému sedne něco jiného, ale skvělý komentář musím ocenit :-) Já holt ráda akčnárny, u kterých jsem víc nad věcí.

13.09.2022

(SPOILER) Pozor, tento komentár obsahuje okrem spoileru aj hojnú dávku sarkazmu až cynizmu.

Takže – poetický názov, sľubná anotácia, k tomu avizované kresťanské medziriadkové posolstvá, a ja som sa nechala nalákať. Akčný in media res úvod a. k. a. béčkový kinohit ma síce skôr odrádzal ako lákal, šla som však ďalej. Prvú tretinu aj celkom ochotne, k čomu mi okrem pomerne pútavého deja pomáhali aj sem-tam roztrúsené pekné postrehy, napríklad: „Nikto z nás nie je taký, ako chce, aby ho vnímali iní.“

Lenže potom to šlo už len dole vodou. Ak sa mi spočiatku zdal hlavný hrdina jemne zidealizovaný, tak každou novou kapitolou to autor preháňal viac a viac. Jeho Murphy je chlap, ktorý pár pohybmi aj zranený zdolá v bitkách ozbrojenú presilu, nosí so sebou naloxon, bez problémov používa defibrilátor, na konte má milióny, na chrbte vytetované mená cca 200 dievčat a žien, ktoré zachránil, a príbeh každej z nich pozná spamäti aj s poradím, v akom ju oslobodil, spamäti pozná aj všetky žalmy so súradnícami... K tomu je nežný, citlivý, pre nešťastnú lásku celibátne žijúci, vyjadrujúci sa kvetnato až teatrálne. A popri kazení obchodu s bielym mäsom ešte po nociach píše knihy, ktoré (to som naozaj nechápala, čo si autor potrebuje dokázať) sa predávajú ako teplé rožky. Napríklad aj keď ide Murphy k náhodnému bazénu, štyri rôzne ženy pri ňom čítajú práve jeho bestsellery. Hlavná hrdinka dokonca prestane drogovať len preto, lebo jeho knihy (čítala každú niekoľkokrát a boli také úžasné, až chcela zmeniť život, chápete). Redakcie celého sveta sa snažia zistiť jeho identitu, on však chce ostať skrytý, nezištne pomáhať a svoje milióny ďalej investovať do súkromného mesta, ktoré kúpil a vystaval čisto preto, aby sa tam mohol starať o zachránené dievčatá. Wtf?

Ale ok, poďme ďalej. Napríklad k jeho milovanej Marie... Spoznali sa, ako inak, ešte ako pubertiaci, hneď to bola osudová láska, zachránil jej život, bla bla bla, a potom, presne v deň svadby (konkrétne neboli zobraní ani hodinu) zistil, že ho Marie podvádzala ešte aj deň predtým s jeho hlavným družbom. On by jej to, zaľúbený idealista, aj odpustil, ona však zrazu nezniesla pomyslenie, ako ho zranila, a ušla. Hľadal ju cez pol Ameriky, až ju našiel v istom mrakodrape, kde zo 60. poschodia vyskočila presne 90 sekúnd (!!!) predtým, ako tam stihol prísť. Krása, však? Ale to nie je koniec, lebo neskôr sa ukázalo, že samovraždu len fingovala, istú noc o X rokov neskôr k nemu prišla, a pretože podľa autora je to zrejme logické, Murphy nič neriešil, len sa s ňou hneď vyspal... A ráno zistil, že je Marie opäť preč. Mala totiž výčitky, viete. A tie výčitky ju dohnali k samovražde, ktorá spočívala v tom, že na člne odišla na oceán, priviazala si o nohu závažie, všetko kamerovala, Murphymu ešte vysvetlila, že ho ľúbi, a skočila. Áno, všetko toto myslel autor úplne vážne.

Ale asi sa mu zdalo, že príbeh tejto lásky je málo dramatický, takže nakoniec sa ukázalo, že ani táto samovražda nebola skutočná, že Marie si vo vode dala dole závažie a odplávala do bezpečia, kde sa pre zmenu rozhodla uchýliť do kláštora. Lebo – aké prekvapivé – k všetkému mala aj akúsi smrteľnú chorobu, takže chcela niekde dôstojne dožiť (nakoniec žila ešte 14 rokov, mimochodom). Dieťa porodila, ale dala na adopciu, a čas v kláštore si krátila čítaním Murphyho bestsellerov. Áno, ešte vážne to autor myslel vážne.

Ale poďme ďalej, veľký skok do súčasnosti, v ktorej Murphy zachraňuje anjelsky krásnu šestnástku Anjel, zbližuje sa s jej matkou (bola drogovo závislá a v podstate svoju dcéru predala, Murphy jej však veľkodušne vysvetľuje, že to vlastne nebola jej chyba), stará sa o smrteľne chorého bývalého trestanca a ešte aj o ďalšiu cca šestnástku Ellie, ktorá sa mu pritmelila na loď (zhodou náhod to dieťa, ktoré splodili počas svojho prvého a posledného sexu s Marie, o čom Murphy, samozrejme, netuší). No a potom, presne keď sa Summer (tá matka, medzičasom aj Murphyho nová láska) dostane na loď pašerákov, kde ju zdrogujú a obchytávajú a pošlú to Murphymu ako video na mobil, istá rehoľná sestra ho súrne volá do kláštora aj s Ellie, kde... aké prekvapenie... zažíva svoje posledné hodiny Marie. A keďže vie, že sú to jej posledné hodiny, zdalo sa jej ako dobrý nápad pozvať k sebe dcéru, ktorú nikdy nevidela a ktorej sa zriekla, aj muža, ktorému celý život uteká, a autor sa to celé snaží naozaj podať ako temer rodinnú idylku.

Aby bolo jasné, Marie má pochopenie, keď si Murphy odskočí na pár hodín zachrániť Summer (a cca 20 ďalších žien a dievčat k tomu), a hoci sa pri svojom výkone vážne zraní, stíha ešte ísť za Marie a teatrálne sa s ňou rozlúčiť.

Toť len vzorka toho, čo všetko dokázal autor vymyslieť. Áno, len vzorka.

Ešte tu predsa máme Murphyho parťáka Bonesa, ktorý je vkuse na telefóne a na počkanie mu dokáže zistiť všetko, čo potrebuje (napríklad aj polohu lode) a vybaviť všetko, čo potrebuje (napríklad vrtuľník do štyroch minút). Otázne je, prečo tento supergénius všetku robotu necháva na nášho superhrdinu, a neprivolá napríklad aj políciu a pod., to však asi autora ani jeho fanúšikov veľmi netrápilo.

Ešte tu predsa máme Anjel, s ktorou sa Murphy spozná v kaplne, a hoci už predtým zachránil cca 200 žien z rúk obchodníkov s bielym mäsom, ju nechá v podstate len tak bez väčšieho presviedčania nastúpiť na loď s ľuďmi, ktorí unášajú dievčatá. Čitateľ by sa až cynicky pýtal, či sa Murphymu zdalo málo akčné zachrániť niekoho bez naháňačiek a komplikácií.

Ešte tu predsa máme...

Ok, dosť. Už aj tak je to dlhý komentár. Dúfam však, že dostatočne vystihuje, prečo som túto knihu od istého času nemohla brať vážne a prečo vôbec, fakt vôbec nechápem, ako niektorí mohli. Od autora si však možno ešte niekedy niečo prečítam – nechcene bola pre mňa jeho kniha celkom dobrou zábavou.