Muž s protézou: Prípad poručíka Seeborna
Ján Hrušovský
https://www.databazeknih.cz/img/books/22_/223005/bmid_muz-s-protezou-pripad-porucika-seeb-223005.jpg
3
6
6
Hlavnou postavou je poručík Seeborn – hovorí, že má protézu namiesto srdca, a že samu tak žije lepšie. Kvôli skúsenostiam potláča všetky svoje city. Významná novela Jána Hrušovského.
Přidat komentář
táto kniižka sa číta dobre ale že by bola z frontu to sa mi nezdá ale to je jedno,niektoré konce nemaju chybu sú dosť morbidné odroručam prečítať .
Muž s protézou. Poručík Seeborn je jednou z tých postáv, ktoré nenávidíte a predsa ich neskutočne ľutujete. Vojna ho zničila natoľko, že na to, aby si zachránil zvyšky svojej ľudskosti (?), nahovoril si, že mu amputovali srdce. Namiesto živého orgánu má srdce plechové. Práve touto protézou toľkokrát vysvetľuje svoje správanie (som zlý, lebo nemám srdce). Cynický, krutý, sadomasochistický kretén, ktorý týra svoju bývalú lásku, smeje sa tomu a predsa sa bojí a uteká pred zábleskami citov, ktoré sem-tam vylúdia nejaký tón v jeho protéze. V podstate je Seeborn už dávno mŕtvy. Veď dá sa žiť bez srdca? Novela Muž s protézou je silná psychologická jazda, ktorej spolucestujúcim je úbohý vojak, ktorý zabil v sebe posledný kúsok ľudskosti, aby zachránil svoju myseľ. Ale podarilo sa mu to?
Autorovy další knížky
| 1977 |  Jánošík |
| 2000 |  Muž s protézou: Prípad poručíka Seeborna |
| 1995 | Miesto v príbehu |
| 1956 | Pompíliova Madona |
| 1974 | Pohroma |
Je to útla novela o poručíkovi Seebornovi, ktorý si navráva, že má namiesto srdca protézu a tak sa aj správa. Priznám sa, očakávania boli veľké. Nápad, vlastne námet boli skvelé a doslova revolučný nápad sľuboval veľké veci, ale nemám pocit, že sa to dotiahlo do veľkolepého konca. Prostredie je vlastne front prvej svetovej vojny, ale z deja mám pocit, akoby boli len na nejakých formálnych manévroch, vlastne akoby ani nebojovali, ale iba pochodovali. To potom teda ostáva veľa času na ženy. A tu vidím problém. Čakal som, ako sa bude správať Seeborn bez srdca na Zemi a v spoločnosti, ale všetko sa zvrháva v ľúbostnú drámu s peknou Mínou. Ide o to, že on sa zahráva s jej citmi, až to vedie do tragického konca. Ona ho miluje, on sa akoby len zabáva. Smutné. Ostatné aspekty umelého srdca v iných segmentoch života nevidieť a tak mám pocit akoby potenciál námetu nebol využitý. Forma písania je dobrá, aj keď autor niekedy odbieha k banalitám. Príliš veľa psychologického uvažovania, to by nevadilo, len zasa hlavne o láske. Nie je to samozrejme zlé dielo, čítalo sa vcelku dobre, akurát, čakal som, že jeho bezcitná povaha bude viac prezentovaná na fronte a dielo by sa zrejme ubiehalo iným smerom. Siahol som po ňom, lebo medzivojnová slovenská literatúra má vysokú úroveň. A samozrejme som mal chuť preskúmať pozoruhodný záber diela Jána Hrušovského.