Mýty staré Mezopotámie

30.11.2019

Kniha Mýty staré Mezopotámie predstavuje súbor mýtov zachytených na klinopiseckých tabuľkách. Ide vlastne o jedny z najstarších dochovaných pamiatok ľudstva. Nejde len o diela sumerské ale aj akkadské a chetitské. Mýty sumerské, možno považovať za hlavne náboženské, pojednávajúce o živote bohov či o stvorení. K téme stvorenia je zo sumerskej literatúry zaujímavé, že človečenstvo si vymohli nižší bohovia ktorí sa vzbúrili pre ťažkú drinu a námahu. Bohovia teda stvorili ľudí, aby pracovali namiesto bohov. Stvorenie ľudí však nebolo bezproblémové, pred súčasnou podobou bolo niekoľko neúspešný pokusov. Z literárnych pamiatok na mňa najviac zapôsobil Nárek nad skazou Uru či Prekliatie Akkadu. Nie je to zvyčajná smútočná reč, avšak človeku sa dostane pod kožu najmä výberom metafor vyjadrujúcich brutalitu zániku a smútok nad zaniknutými krásami mesta.

Povaha mýtov Sumeru je iná ako sme zvyknutí. Je jasné, že boli tvorené pre náboženské účely zrejme v doprovode spevu a hudobných nástrojov, nakoľko mnohé pasáže sa opakujú, obdoba refrénu. V mýtoch nie je veľký priestor pre zaujímavé slovné zvraty, poučenia či životné rady. Jedná sa o jednoduché informovanie o živote bohov, ktoré je pre adresáta pomerne "nudné" z hľadiska získania múdrosti.

Akadské či starobabylonske mýty sú takmer podobné sumerským. Ich povaha je obdobná, len mená bohýň a bohov sa menia. Asi najzaujímavejší je babylonský epos o stvorení sveta ENÚMA ELIŠ. Podľa II. tabuľky došlo z vzbure medzi bohmi, ktorá je obsahovo nápodobná biblickému zápasu padlých anjelov. Inak mýty na rozdiel od sumerov vyzdvihuje lokálne božstvo Marduka. V epose Etana, je zachytený zaujímavý príbeh. Etana bol vlastne prvý kráľ mesta Kiš, a asi aj prvý známy kráľ. Epos má v sebe okrem iného zaujímavú myšlienku: "mesto nech je hniezdom, sídlom ľudí". Etana bol človekom, ktorý dal vybudovať priehradu ktorú nazval Adade, zdá sa prvá veľká ľudská stavba. Etana hľadá čarovnú rastlinu, ktorá má pomôcť, lebo jeho manželka nevie otehotnieť. Pri ceste našiel Etana pomocníka a to orla, ktorý mu sľúbil pomoc. Spolu potom niekoľko krát letia vysoko na obzor pričom tento let je vzhľadom k rovinnej charakteristike Mezopotámie záhadne pripomína skutočný let s chápaním perspektívy a výšky. Podľa všetkého sa Etanovi podarilo splniť cieľ cesty nakoľko mal mať syna a nástupcu.

Zaujímavý je aj epos o bohovi vojny ERRA-ovi, najmä jeho reč o sile svojho ničenia, ktorá by sa mohla stať mementom skazy a nešťastia.

O poznanie kvetnatejší je aj epos o Telipinovi, bohovi vegetácie. Podľa mýtu sa tento boh na zimu kamsi vytratil a najvyšší boh blesku ho ide hľadať aby tak odvrátil záhubu všetkých, bohov aj ľudí. Sám ho však nenachádza, nachádza ho až včielka, ktorá boha privedie späť v podobe jari.

Po čítaní 26 eposov, zaklínaní či iných textov z oblasti Mezopotámie prichádza na rad síce nie veľmi rozsiahla časť týkajúca sa chetitských mýtov. Jedná sa len o asi 5 diel. Chetiti boli indoeurópsky národ žijúci v oblasti dnešného Turecka a Sýrie. Štýl týchto diel je ľahší, menej mystický, pritom však oveľa čítavejší. Objavujú sa tu nám známe bytosti či zvraty. "Inara sa nastrojila a draka z jaskyne lákal. Pozri! Chystám hostinu. Príď k jednu a pitiu! Drak prišiel i s deťmi svojimi. Jedli a pili až všetky sudy do dna vypili a opili sa. A dolu do jaskyne už nedokázali dôjsť. Chupašija prišiel a draka povrazom spútal a Boh búrky prišiel, draka zabil." Či ďalej užívanie takých symbolov ako kladiva. Obdobne tak aj názvy božích synov Zlý a Spravodlivý a pod. Miera zrozumiteľnosti a chápania diel je u Chetitov o poznanie vyššia.