Na sútoku
Monika Kompaníková
https://www.databazeknih.cz/img/books/29_/295741/bmid_na-sutoku-G6F-295741.jpg
4
22
22
Román Na sútoku, najnovšia knižka Moniky Kompaníkovej, jednej z najvýraznejších autoriek súčasnej slovenskej beletrie, je príbehom dvoch žien a jediného dňa. Jedna z nich zamyká opitého otca v izbe a absolvuje strastiplnú cestu za uznaním, druhá balansuje medzi povinnosťami voči synovi, otcovi, klientom a svojimi vlastnými túžbami. Jedna chodí ešte len na základnú školu, druhá je slobodnou matkou, no obidve sa pohybujú po chodníkoch tých najužších a najsubtílnejších vzťahov a emócií. Zdanlivo banálne každodenné situácie privádzajú obidve k sútoku, k miestu, z ktorého odídu natrvalo poznačené a zmenené.... celý text
Přidat komentář
Pútavý štýl sa autorke uprieť nedá. Nie vždy je ale zrozumiteľná časová os príbehu, čo mňa osobne pri čítaní dosť rušilo. No a príbeh samotný? Nemastný-neslaný, jemne okorenený humorom, no v konečnom dôsledku smutný, melancholický a akosi len popisný, popisujúci a nikde sa nedostávajúci...
Dva životy, dva typy písma, dve farebne odlíšiteľné záložky, JEDEN ŽIVOTNÝ ÚDEL. Pocity z niekdajšieho čítania Piatej lode sú v plnej sile späť. Na sútoku ožívajú dávne detské strachy, no odozvy citového strádania z čias útleho detstva sa vynárajú na povrch aj v dospelosti, zlievajú sa v jeden logický celok príčin a dôsledkov. Nie je to paráda, že sa nájde niekto, kto dokáže písať s takou ľahkosťou, úplne prirodzene a nekomplikovane a pritom tak sakra dobre o emóciách? A dajme tomu, že takáto kniha potom ani nepotrebuje silnú príbehovú rovinu ako ťahák. Veď toľko sa toho deje v duši postáv, toľko sa toho deje v nás samotných. Pátrame po vlastných detských strachoch a ich dôvodoch, uvedomujeme si, čo si z tohto obdobia - zväčša nevedome - nesieme životom ďalej ako závažie, narážame na vlastnú krehkosť, zraniteľnosť. Kompaníková opakovane dokazuje, že táto téma jej sedí. A ja sa zasa raz teším na jej ďalšie knihy, som zvedavá či jej rovnako dobre sadnú aj iné témy, aj keď tuším, že osamelosť ako akýsi leitmotív jej písania v nich bude prítomná opäť, či už bude téma taká, či onaká.
Napriek rôznej kritike a nie veľkej pútavosti deja, ktorý sa vlastne nikam nehýbe, točí sa v kruhu od jednej postavy k druhej, je v knihe niečo také bežné a reálne, opísané priam básnicky, čo upútavalo moju pozornosti. Kniha mi prišla priam naliehavá a dramatická, tie emócie, najmä melancholické a úzkostné, napriek tomu, že vety boli jednoduché a zväčša pokojné.
Čo touto knihou chcel básnik povedať? Vložíme tam lyrické popisy, aby sme sa podobali Woolfovej? 2 hviezdičky za krásnu ľubozvučnú slovenčinu.
Prekrásna kniha!
Knihy Moniky Kompaníkovej majú pre mňa fantastickú atmosféru...autorka dokáže vytvoriť veľmi silnú emóciu na pár riadkoch a čítať jej knihy je naozaj zážitok!
Krásne balansuje na hrane melanchólie a veľmi jemného a múdreho humoru...pre mňa dokonca na úrovni mojej milovanej Zadie Smith!
BRAVO!
Autorovy další knížky
| 2019 |  Kapky na kameni |
| 2017 | Piata loď |
| 2016 | Na sútoku |
| 2013 | Hlbokomorské rozprávky |
| 2003 |  Miesto pre samotu |
Dovolím si reagovať na predošlý komentár, ktorý príbeh hodnotí trochu vyčítavo ako "...len popisný, popisujúci a nikde sa nedostávajúci".
Nuž, taký je život. Väčšinou popisný, popisujúci a často aj nikde sa nedostávajúci.
Pre mňa ste príjemným literárnym prekvapením, Monika. Píšte ďalej. Otvárate svojim písaním srdcia.