Námestie svätej Alžbety
Rudolf Jašík
https://www.databazeknih.cz/img/books/33_/332534/bmid_namestie-svatej-alzbety-D18-332534.jpg
4
62
62
Pútavo napísaný román Námestie svätej Alžbety zobrazuje baladický príbeh lásky slovenského chlapca k židovskému dievčaťu počas Slovenského štátu. Výrazne zachytáva odporné výčiny gardistov a život v židovskom prostredí v čase príprav na hromadné transporty.
Romány Válečné Literatura slovenská
Vydáno: 1969 , Tatran (Bratislava)Originální název:
Námestie svätej Alžbety, 1958
více info...
Přidat komentář
Geniálne, poetické a surové dielo. Nemilosrdné postavenie do svetla zlodejov a vrahov z radov Hlinkovych gárd v Slovenskom fašistickom štáte, ktoré dodnes slovenskí neonacisti tak veľmi obdivujú. Kiež by ho znovu niekto znovu sfilmoval so scenárom oveľa bližším tejto knihe.
Citlivá práca s jazykom, vycibrený štýl, pôsobivé myšlienky hodné zamyslenia, brilantne napísané charaktery a premyslená psychológia, uveriteľná a realistická atmosféra, tiaživý pocit pri opise zla...dalo by sa pokračovať.
Jašíkov najznámejší román svojou kvalitou dosahuje štandardy svetovej literatúry velikánov svojej doby.
Najskôr som mala pocit, že už mám dosť kníh o druhej svetovej vojne a antisemitizme. No ako som obracala stránky jednu za druhou, štýl autorovho písania predčil dej a kniha ma skutočne zaujala. Obsahuje veľa pôsobivých viet a zamyslení sa.
"Tam, kdesi za červenastými strechami mali mená svoje hniezda, tam obracajú svoje hlavy, tam by sa rozleteli a vďačne by pochovali rozpomienku na široké a prašnaté námestie svätej Alžbety, ktoré sa stalo symbolom čohosi, čo nemožno pochopiť, čo je od samého koreňa nelogické, čoho sa možno len báť.."
Silný príbeh, a asi aj pravdivý, aj keď som nič z toho nezažil. O to viac, že je to slovenská literatúra. Hovorí nie len o láske, ale aj o tom aký je život, akí sú ľudia, že človek je schopný naozaj všetkého (či už v dobrom alebo zlom)
Knihu som čítala ešte na strednej škole. Zanechala vo mne hlbokú stopu, určite odporúčam všetkým si ju prečítať. Stojí za zamyslenie. Opozícia lásky dvoch mladých ľudí vo svete vojny.
Knižku som si prečítala na doporučenie mojej známej. Humanistické myšlienky o sile lásky. Dôkaz, že aj tuzemskí autori dokážu napísať silné diela s bohatou výpovednou hodnotou...(Veľká škoda, že v súčasnosti sa na nich už zabúda...)
Až teraz som zistila, prečo nám to pred maturitami dávali ako odporúčanú literatúru. Určite ju aj ja všetkým odporúčam. Silne vyrozprávaný príbeh.
kniha ma veľmi pozitívne prekvapila....čo všetko dokážu ľudia urobiť pre peniaze, prestíž.....záver knihy som preplakala.....odporúčam prečítať si - hlavne tomu, kto povinné čítanie bral ako "povinné" a nečítal....
Ja som vždy patrila k tým, ktorí mali prečítané všetky knihy povinného čítania. Neviem si však spomenúť, či medzi nimi bola aj táto, ak aj áno , určite nie v češtine. Takže preméra.
Slováci a II. světová válka? Tak tohle bylo těžký. na jedné straně židovští obyvatelé, na druhé slovaci a třetí skupina bylo etnikum romale. Jinak za Slovenského státu to obyvatelé měli těžší než v Čechách, nebot tisovci honili židi pomocí násili i peněz, kdy podplaceli němce, aby je odtud dostali. Vypisuje zbabělost lidí jak za peníze zaprodají vlastní babičku nebo hrstku statečných i když za to zaplatí svým vlastním životem. Každopádně tato kniha nám před rokem 89 poodhalila kus povahy, odvahy, zbabělost i statečnost lidí.
Štítky knihy
Židé druhá světová válka (1939–1945) zfilmováno slovenská literatura antisemitismus Slovenská republika 1939-1945 (Slovenský štát) arizace klerofašismus nacistické zločiny Hlinkova garda
Autorovy další knížky
| 1972 |  Náměstí svaté Alžběty |
| 1963 | Mrtví nezpívají |
| 1961 |  Čierne a biele kruhy |
| 1971 | Na břehu průzračné řeky |
| 1979 | Povesť o bielych kameňoch |
U mňa veľmi zle načasovaná kniha. Začala som ju čítať krátko pred vypuknutím vojny u susedov, popri súčasnom dianí vo svete som už veľa krát nemala chuť čítať o negatívach vojny ešte aj v knihe. Predtým som vždy čítala knihy s tematikou holokaustu s presvedčením, že zlo takých veľkých rozmerov sme už ako ľudstvo pochovali do minulosti. Dnes si to už nemyslím, pokiaľ bude existovať človek, vždy tu bude hrozba, že obrazy z minulosti ožijú. Silne tragický koniec knihy, kde jedna tragédia predchádza druhej ma v tom iba utvrdil. Ani Remarque by sa za toto dielo nemusel hanbiť.