Naposledy plačem
Zdenka Wenzlová Švábeková
"Jana ako dieťa prišla za veľmi dramatických okolností o oboch rodičov. Keď si myslela, že už nemá čo stratiť, čoskoro zistila, ako sa veľmi mýli. V nečakanej chvíli prišla o zvyšok detstva,o svoj domov, ale aj o slobodné právo výberu. Jej život naberá rýchlosťou blesku a ona bude okolnosťami prinútená rozhodnúť sa,a to nielen sama za seba, ale aj za dieťa, ktoré nosí pod srdcom. Niekde v tej spleti nepríjemných udalostí prežije romantickú lásku muža, ktorého časom čaká väzenie. Straty v celom jej živote hrajú významnú, až tragickú úlohu a samotu ju privedie do náhradného vzťahu plného nečakanej vášne,bez sľubov a istôt. Hoci táto idylka trvá krátko, zanechá za sebou nečakané svedectvo, ktoré uvoľní cestu láske bez hraníc. Ako sa vysporiada s touto neverou muž jej života? Nájde Jana domov pre seba a svoje deti? Bude milovala alebo nenávidená? Čítajte strhujúci príbeh plný priam rozprávkovej lásky, ale aj nevyliečiteľnej bolesti matky, ktorá milovala navždy."... celý text
Přidat komentář
Čitala som od autorky už viac kníh a vždy vedia veľmi citlivo chytiť za ❤
Krásny, no zároveň smutný príbeh.
Plný neočakávaných zvratov, napätia, lásky, smútku...ani na chvíľku som sa nenudila. ;-)
ODPORÚČAM ;-)
Spisovateľka Zdenka Wenzlová Švábeková pravdivým príbehom s názvom Naposledy plačem poukázala na tenkú hranicu mužskej vášne, skĺznutie, zodpovednosť ale aj na silu lásky. Rovnakou mierou poukázala na lásku detí a trieštenie vzťahov, za ktoré nenesie vždy zodpovednosť rodičovská výchova, ale niekedy aj zdedené ľudské gény. Spracovanie tak ťažkého príbehu plného životných zvratov nám ukáže aké nestabilné je ľudské šťastie a priam smrteľne zraňujúca láska tých, ktorým sme dali život. Kniha Naposledy plačem má svoje silné posolstvo. Odporúčam prečítať.
Autorovy další knížky
2019 | Naposledy plačem |
2018 | Nesmieš povedať |
2021 | Hľadač šťastia |
2020 | Nehľadaj pravdu |
2018 | Navždy prekliata |
(SPOILER) Kniha obsahovala veľa vážnych a smutných tém, avšak autorka podľa mňa nevyužila ich potenciál a kniha vo mne nevyvolávala žiadna pocity, respektíve jediné, čo ma mňa citovo zapôsobilo boli poslexné strany s pohrebom.
Čo sa týka deja, príbeh je prezentovaný ako skutočná udalosť ale je evidentne subjektívny. Naozaj by mohli vychovať s láskou 4 deti a ani jedno by ich nemalo rado? Aj vzťah s Erikom bol taký skvelý, keď 3 mesiace po jeho smrti už mala iného? Dve také veľké skutočné lásky za život? Žiadna sebakritika?
K postavám by som povedala iba toľko, že mi Jana nebola sympatická, z jej pohľadu sme sa ale nedozvedeli, prečo sa ostatné postavy správali tak, ako sa správali ani aké v skutočnosti boli.